Prírodné zlato - zaujímavosti o mede a včeláchPrírodné zlato - zaujímavosti o mede a včelách

Všetky pozoruhodné fakty o jednom z najužitočnejších druhov hmyzu a jeho chutnom a zdraviu prospešnom produkte.


Včela v medovom pláste

 

Med je výsledkom tvrdej, poctivej, nikdy nekončiacej práce. Vykonáva ju celé spoločenstvo včiel a začína dlhými hodinami strávenými zberom sladkého nektáru. Ten usilovné robotnice následne spracujú v úľoch na finálny produkt – sladkú a nutrične bohatú hustú hmotu sýtožltej farby. No zlatistá farba nie je jediným atribútom, ktorý robí med hodným prirovnania s najdrahším kovom. Unikátnosť zloženia, nereplikovateľnosť výrobného procesu a relatívna vzácnosť výskytu v najčistejšej forme sú ďalšími znakmi exkluzivity, aké v prírode nachádzame len zriedka.

 

Včely lietajúce do úľa

Hospodársky užitočný hmyz 

Nálezy prvých hlinených nádob slúžiacich na chov pôvodne divých včiel pochádzajú z oblastí severnej Afriky a ich pôvod sa datuje 10 000 rokov do minulosti. Domestifikácia tohto fascinujúceho hmyzu tak nastala zhruba v rovnakom čase ako u ostatných hospodárskych zvierat a patria k prvým druhom, s ktorými naši predkovia nadviazali harmonický, symbiotický vzťah. Význam včiel pre hospodárstvo pritom ďaleko presahuje produkciu medu, vosku, či propolisu. K hlavným úlohám včiel patrí opeľovanie hospodársky a ekologicky dôležitých rastlín a podľa odhadu sú zodpovedné až za tretinu všetkého opeľovania v ekosystémoch.

Jedna kolónia včiel, obývajúca spoločný úľ, obyčajne obsahuje 20 000 a viac jedincov. Každá medonosná včela nalieta za hodinu okolo 25 km a za deň navštívi do 2 000 kvetov. Aby sa vôbec udržala vo vzduchu, jej pohyby počas letu vyžadujú frekvenciu 15 000 kmitov krídel za minútu.

Včely v úle

Aby prežilo celé včelstvo, musí za sezónu vyprodukovať okolo 30 kg medu. Jedna včela ho pritom prinesie len asi 1/12 čajovej lyžičky a početnosť populácie sa preto stáva pre včely kľúčovým faktorom. Kladenie vajíčok je výsadou kráľovnej. Tá vylietava z úľa len raz za rok na asi 20 dní, počas ktorých musí dôjsť k jej oplodneniu trúdmi. Ich počet sa pohybuje od 12 do 15 a zabezpečuje vysokú genetickú diverzitu potomstva. Trúdy krátko po oplodnení uhynú. Po úspešnom návrate do úľa dokáže kráľovná zniesť až 2 000 vajíčok denne.

Organizácia vo vnútri úľa je taktiež plne podriadená cieľu bezpečného množenia. Teplota v úli je stabilných 35°C počas celého roka a včely v ňom udržujú poriadok. Podiel narodených trúdov (15%) a včiel robotníc je „manažovaný“ včelami samotnými a závisí od nutričného zloženia potravy dodávanej larvám. Známym pojmom je takzvaná „materská kašička“, teda najvýživnejšie dostupné krmivo, ktorého sa počas celého larválneho vývoja dostáva len budúcej kráľovnej. Vyrastie z nej tak najsilnejší jedinec a môže sa zhostiť úlohy udržiavateľky rodu.

Všetky tieto aktivity sa včelám darí koordinovať aj vďaka vyvinutej forme komunikácie formou pohybu, označovaného aj ako „tanec“.

Včeľa opeľujúca kvet


Med 

Hlavný produkt včiel má trvalú povesť chutnej a výživnej potraviny s viacerými benefitmi pre ľudské zdravie.

Nektár zozbieraný z kvetov, bohatý na cukor, včela najprv ukladá v „medovom“ žalúdku, oddelenom od toho potravinového. Zmestí sa doň asi 40 mg nektáru a tvorí 50 % hmotnosti včely. Pôsobením silných enzýmov dochádza už v tele včely, ktorá nektár zbiera, k prvému štiepaniu sacharózy na glukózu a fruktózu.  Po takomto trávení a návrate do úľa včela nektár vyvrhne, aby ho mohli následne skonzumovať aj iné včely. Potrava takto postupne prejde viacerými fázami trávenia a dôjde tiež k odpareniu značnej časti vody, čím med získava svoju konzistenciu. Hotový med včely uskladňujú v plástoch.

Farba a aróma medu sú výsledkom pôsobenia externých faktorov ako druhová rozmanitosť rastlín, z ktorých včely zbierali nektár, či počasie počas sezóny. Tmavšie a aromaticky výraznejšie druhy medu vznikajú pri zbere nektáru z rastlín ako bambus alebo eukalyptus, bledšie napríklad z agátu.

Rôzne druhy medov

Prirodzene, hlavné využitie nachádza med ako sladidlo. Vďaka vysokému podielu vitamínov a minerálov je však známy aj svojimi zdraviu prospešnými účinkami. Med je tradičným liekom na kašeľ, pozitívny účinok má tiež pri utišovaní podráždenia žalúdka, zlepšuje pamäť a je i koncentrovaným zdrojom energie.

Niektoré druhy medu majú vyšší obsah propolisu (živicovej látky na rastlinnej báze, ktorú včely využívajú na spevnenie úľa), materskej kašičky alebo antioxidantov. Tieto varianty pôsobia antisepticky pri vonkajšej aplikácii na kožné rany (vďaka propolisu), podporujú reprodukčné zdravie (materská kašička) a napomáhajú v boji s voľnými radikálmi (antioxidanty).

Unikátne biochemické zloženie medu môže žiaľ v niektorých prípadoch znamenať aj zdravotné riziká. Stáva sa, že vyvoláva alergie, zriedkavejšie sa objavujú aj prípady kontaminácie medu toxickými prvkami a zvyškami antibiotík používaných v poľnohospodárstve. Obozretnosť je namieste aj pri podávaní medu veľmi malým deťom.

Priaznivé zdravotné účinky medu sú podľa výskumov najvyššie pri mede z ďateliny, citrusov a bavlníka. Lepšie je tiež, keď včely nektár zbierajú z kvetov viacerých druhov rastlín. Správnym skladovaním na chladnom a tmavom mieste sa účinné látky v mede uchovávajú, a naopak, strácajú sa pri zohrievaní. Med sa spravidla nekazí, no ak sa doň dostane vlhkosť môže dôjsť k dodatočnej fermentácii cukrov. Nepasterizovaný med má taktiež väčšinou vyšší podiel antibakteriálnych látok, antioxidantov a zvyškov protizápalovo pôsobiaceho peľu.

Medová palička s tečúcim medom


Symbolika včiel 

Pri takom historicky dlhom a harmonickom súžití ľudí so včelami sa nemožno čudovať, že sa tieto malé pracovité tvory stali aj nositeľkami viacerých symbolických významov. Od pradávna je ich prítomnosť spájaná s plodnosťou, dobrou úrodou, či predstavami o pozitívnych božích posolstvách a slúžia aj ako príklad usilovnosti a vytrvalosti.

Rôzne podobizne včiel a úľov sú prítomné na starovekých artefaktoch, objavujú sa v náboženských textoch, ich znázornenie spĺňa i dekoračný účel na maľbách a ozdobných reliéfoch. Od nepamäti slúžia tiež ako inšpirácia pre šperkárov a tvoria ústrednú tému náušníc, príveskov a brošní.

 


Zlaté malé náušnice v tvare včielky


 


Zlatý okrúhly prívesok s včelou, medovým plástom a kvetinami


 

 

Hojnému výskytu sa včely tešia v mytológii starovekého Grécka. O filozofovi Platónovi sa traduje, že mu ešte v kolíske na ústach pristál celý roj. Bájny Ikaros mal zasa včelím voskom prilepené svoje slávne krídla. Včely a ich sladký produkt sú aj predmetom Ezopových bájok. Med bol tiež posvätným pokrmom pri rituáloch uctievania efezskej bohyne Artemis a filozof Pytagoras veril, že duše múdrych a vynaliezavých ľudí prechádzajú po smrti do včelích tiel.

Kelti včely považovali za okrídlených poslov medzi svetmi, pre Egypťanov včela predstavovala dušu a v pohanských kultoch kontinentálnej Európy boli včely tvormi s prístupom do neba. Včelie božstvá sú známe zo severskej mytológie, z Indie i mayskej kultúry. Kresťanská viera má viacero svätých patrónov včiel a včelárov, podľa Koránu dostávali včely inštrukcie priamo od boha a med je aj dôležitou súčasťou pokrmov pri židovských religióznych obradoch.

Detailný záber na včeľu opeľujúcu kvet

K najznámejším príkladom včiel ako symbolu vysokej pracovnej morálky patrí erb jedného z najväčších industriálnych centier 19-eho storočia, anglického mesta Manchester. Roj včiel v ňom prelietava nad zemeguľou, čo jasne navráva, že pilnou prácou je možné dobyť svet.

Moderná populárna kultúra okrem kladných povahových čŕt tradične spájaných so včelami upriamuje pozornosť aj na ich kritickú úlohu v ekosystémoch a na problematiku ich ohrozenia. Srdcia nielen tých najmenších si získal animovaný film Pán Včielka, ktorý trefne poukazuje na prípadné hrozby spojené s vyhynutím medonosných včiel. Knižný bestseller Príbeh včiel je zasa pútavou knihou o niekoľkých generáciách včelárov približujúcou dôležitosť funkcie opeľovania.

DVD Pán Včielka a kniha Príbeh včiel

 


04.11.2021 |


Ďalšie články