Prečo si vybrať zafírové ochranné sklíčko na hodinky?

---

---

Akrylové sklíčko 

Akrylové sklíčko, niekedy známe pod názvami „Hesalite“, „Perspex“ alebo „Plexiglass“, je v podstate špecializovanou formou plastu (polymetylmetakrylátu), ktorý je tvarovaný tak, aby sa hodil na ciferník hodiniek.

Vzhľadom na nízke maloobchodné náklady často nájdete ploché kusy akrylového sklíčka namontované na extrémne lacných hodinkách. Tento typ skla sa často používa aj na hodinkách inšpirovaných retro štýlom, pretože sa s ním dá bez námahy manipulovať, čo umožňuje hodinárom veľmi ľahko vytvárať klenuté sklo, vytvárajúce pekné skreslenie pri pohľade z uhla. Celkovo niektorí ľudia preferujú vzhľad akrylu, zatiaľ čo iní si myslia, že vyzerá lacno.

Aj keď je akrylové sklo veľmi dostupné, vďaka svojej mäkkosti je veľmi náchylné na škrabance, vďaka svojej flexibilite je však až prekvapivo odolné voči nárazom. Vyššie uvedené výrazy sú určitými variantami akrylového skla s okrajovo odlišnými vlastnosťami, ale veľmi podobným výkonom.

 

Najviac sa používa na lacnejších hodinkách, retro hodinkách, ale aj praktických potápačských hodinkách. 

---

Minerálne sklíčko 

Minerálny kryštál, niekedy známy aj pod názvom „Hardlex“, je vzhľadom na svoju nízku cenu obľúbenou voľbou pre mnoho značiek hodiniek základnej triedy. Minerálne sklo je vyrobené z oxidu kremičitého a poskytuje lepšiu ochranu proti poškriabaniu ako akrylové. Je takmer totožné s bežným sklom a má i podobné vlastnosti. Minerálne sklíčka sa často nachádzajú v značkách „módnych hodiniek“, pretože ich výroba je lacná a poskytuje určitú odolnosť proti poškriabaniu.

 

Najlepšie využitie nachádza na hodinkách nižšej triedy na každodenné nosenie, keď je zafír mimo rozpočtu. 

---

Zafírové sklíčko 

Obvykle najpreferovanejšou voľbou pre hodinky vyššej triedy je zafírové sklíčko. Je to optimálny materiál, pokiaľ ide o sklo hodiniek predovšetkým preto, že je to najtvrdší dostupný kryštál.

Väčšina zafírového skla, ktoré sa nachádza v náramkových hodinkách, je v skutočnosti syntetickým (umelým) zafírom. Rovnako ako akryl, ani toto nie je technicky „sklo“, ale skôr kryštalizovaný oxid hlinitý, obvykle vyrobený v laboratóriu. Tento priehľadný materiál má tvrdosť porovnateľnú s prírodnými zafírovými drahokamami, odtiaľ je teda aj jeho názov. Na rozdiel od prírodného zafíru však nemá žiadne zafarbenie.

 

Najpoužívanejšie je u prémiových hodiniek, kde sú škrabance nežiaduce. 

 

 

Ďalšie tepelné spracovanie odstráni vnútorné napätie a vykonáva sa pred ďalším spracovaním materiálu na tenké listy. Výsledkom je priehľadný materiál, ktorý je oveľa odolnejší ako štandardné sklo. Pritom syntetický zafír má rovnaké fyzikálne vlastnosti ako prirodzene sa vyskytujúci zafír, čo znamená, že na Mohsovej stupnici, ktorou sa meria tvrdosť materiálov, je na stupni 9, teda po diamante najtvrdší (patrí do skupiny korundov). To znamená, že sklíčko vyrobené zo syntetického zafíru, môže poškriabať iba tvrdší materiál – diamant alebo karbid kremíka. Teda ideálny materiál pre sklíčko na hodinkách.

Zafírové sklíčko ale vďaka vyššiemu indexu lomu viac odráža svetlo ako sklíčka minerálne (1,8 v porovnaní s 1,47). Pôsobí to síce efektne, ale môže to prekážať pri pohľade na ciferník. Preto sa naň zvykne nanášať jedna alebo viac vrstiev antireflexného povlaku, ktorý obmedzí tento odraz na veľmi nízku úroveň. Ak sa nanášajú na hornú časť, môže sa po čase stať, že sa na sklíčku objavia čiary a fľaky. Ide ale o poškriabanie, prípadne „zostarnutie“ antireflexného povlaku, ktorý sa po čase opotrebuje. Povlak na vnútornej strane sklíčka poskytuje dobrý výkon a súčasne sa tomuto problému vyhýba.
 

Odolnosť voči tepelnému šoku je ďalšou výhodou zafírového skla. Zafír má totiž extrémne vysokú teplotu topenia, a to až 2 030 stupňov Celzia. Zafír je však zároveň aj pomerne krehký a nie najlepšie sa vyrovnáva s vysokým tlakom, ktorý naň pôsobí povedzme pri akčnom strete s iným tvrdým materiálom.

 

Pretože minerálne aj zafírové sklíčka sú extrémne tvrdé a majú malý alebo žiadny „ohyb“, je namieste otázka, či môžu byť hodinky s takýmto prekrytím ciferníka vodotesné. Rieši sa to tak, že takéto sklíčko, vložené do tvrdého, oceľového alebo titánového puzdra na hodinky, má zvyčajne nylonové tesnenie, ktoré zaistí vodotesnosť. Tieto tesnenia sú ploché, v tvare „I“ alebo v tvare „L“. Sklíčko sa do puzdra vtlačí pomocou nástroja, čím sa vytvorí spoľahlivé tesnenie. Tieto tesnenia však môžu časom krehnúť a lámať sa, preto je vhodné ich meniť každých niekoľko rokov.

 

 

Zafírové sklo pre spotrebnú elektroniku

Výhody zafírového skla z neho robia materiál vhodný i pre obrazovky spotrebných elektronických zariadení. Spotrebitelia hľadajú zariadenia, ktoré vydržia každodenné používanie bez ujmy na kvalite displeja.

Vzhľadom na vyššie uvedené nevýhody by však bolo nepraktické vybavovať smartfóny alebo tablety týmto materiálom. Tieto zariadenia majú kratšiu životnosť ako ostatné produkty a použitie obrazoviek zo zafírového skla by rozhodne zvýšilo ich cenu kvôli vyšším výrobným nákladom. Stálo by to však aspoň teoreticky za to? Odpoveď závisí od preferencií spotrebiteľov. Je možné, že by si výrobcovia mohli tento materiál vybrať pre svoje exkluzívne luxusné smartfóny.

Preto nie je prekvapujúce, že materiály zo zafírového skla sú dnes obľúbené najmä vo výrobkoch s dlhšou životnosťou, medzi ktoré patria šošovky alebo sklíčka hodiniek, nepriestrelné sklá a obrazovky alebo priezory vo vojenských oblekoch na ochranu tela.

Za zmienku však stojí aj to, že tento materiál bol použitý vo viacerých častiach spotrebnej elektroniky a príslušenstva. K dispozícii sú chrániče obrazovky pre smartfóny a tablety vyrobené zo syntetického zafíru. Z tohto materiálu sú vyrobené aj šošovky na niektorých fotoaparátoch novších generácií smartfónov.