Jantár - Baltický zázrak

Je považovaný za drahokam i keď nie je minerálom v pravom zmysle slova. Označujú ho spojením „zlato z mora“ i keď jeho pôvod je na súši. Vznikom, zložením a konzervačnými kvalitami fascinuje vedu, farbou, leskom a textúrou zasa umelcov a mystikov. Jantár je pojem, ktorý by nemal byť cudzí žiadnemu milovníkovi krásy.

Obchodné styky starovekých Rimanov s germánskymi kmeňmi uviedli jantár do ich pozornosti už niekoľko storočí pred Kristom. Prírodovedci tej doby spomínajú veľký ostrov na severe, kde vždy na jar vlny vyvrhujú na brehy veľké množstvo jantáru, ktorý potom miestni používajú ako palivo i obchodný artikel. Staroveká literatúra obsahuje aj viacero imaginatívnych vysvetlení povôdu tejto atraktívnej suroviny. Sofokles hovorí, že sú to skamenelé slzy mýtického vtáka z Indie, trúchliaceho za jedným zo zosnulých Argonautov, Demostatus sa domnieva, že ide o stvrdnutý moč rysov a Nicias tvrdí, že jantár vzniká pôsobením lúčov zapadajúceho slnka na pôdu.

Plínius Starší však cituje aj názory, ktoré sú oveľa bližšie skutočnosti: „Jantár sa vytvára z drene vytekajúcej zo stromov z rodu borovicových, ... naši praotcovia boli toho istého názoru a preto mu dali meno succinum (z lat. slova sucus - šťava).“ 

Z fyzikálnych vlastností sa jantár vyznačuje tvrdosťou okolo 2 – 2,5 na Mohsovej stupnici, indexom lomu 1,5 – 1,6, relatívnou hustotou 1,06 – 1,10 a bodom tavenia medzi 250 a 300 °C. Formálna klasifikácia jantáru podľa druhu pôvodnej živice a chemického zloženia má päť tried.

Ťažba

Ložiská jantáru sú rozložené po celom svete. Historicky najvýznamnejším regiónom jeho výskytu je pobrežie Baltského mora, najmä v zálive okolo poľského prístavného mesta Gdaňsk a Rusku patriaceho Kaliningradu. Z európskych oblastí jantár produkuje aj Sicília, východné pobrežie Anglicka a Ukrajina, kde je však často predmetom nelegálnej ťažby devastujúcej staré borovicové lesy. Karibský modrý jantár pochádza z Dominikánskej republiky. Ďalšie známe ložiská sú v Kanade, Číne a Indii.

Tradične sa jantár získava zberom kúskov vyplavených na pobrežie. Ťažba vo vnútrozemí je povrchová – umelo vyhĺbené jamy sa zaplavia vodou, čím sa kúsky jantáru vyplavia a môžu byť ručne, pomocou sieťok podobných rybárskym podberákom, zbierané. 

 

Využitie

Pre jeho príťažlivý vzhľad je o jantár záujem predovšetkým v šperkárstve a dekoratívnom umení. No látkam, ktoré obsahuje boli nezriedka pripisované aj zdravotné, či mystické účinky a využitie našli vďaka aromatickým vlastnostiam aj pri výrobe parfumov.

Ľudová medicína starého Grécka používala jantárové extrakty na liečbu celého radu ochorení a v Číne boli prostriedkom na utíšenie mysle. Niektorí ľudia dodnes veria, že napríklad pri nosení jantárových náhrdelníkov dochádza pri ich styku s pokožkou k uvoľňovaniu kyseliny jantárovej a tá pôsobí pozitívne na zdravie.

Pálenie jantáru bolo bežné pri náboženských obradoch najmä v Číne a v kombinácii s kyselinou dusičnou tvoril veľmi špecifický pižmový zápach. Samotná aróma jantárového oleja nie je veľmi výrazná a v súčasnosti sa „jantárový“ efekt v parfumoch dosahuje spojením čerstvých živíc a kopálu.

Pre vedu, hlavne paleontológiu, je jantár neoceniteľným prostriedkom poznávania organizmov a procesov, ktoré prebiehali v ekosystémoch prehistorického sveta.

 

Charakteristika jantáru ako drahokamu

Detailné skúmanie jantáru ukázalo, že nemá, na rozdiel od štandardných minerálov, kryštalickú štruktúru a je preto označovaný za amorfný. Opracováva sa veľmi ľahko, spravidla býva rezaný en cabochon a brúsený len v ojedinelých prípadoch. En cabochon, po slovensky kabošon, je technika, kedy je drahokam vybrúsený do guľata s rovnou dolnou plochou. Pri spracovaní sa cieli na zachovanie čo najväčšieho množstva hmoty, obľúbenými tvarmi sú ovál, hviezda, päť- a šesťuholník.

Čo sa farieb a odtieňov týka, jantár prichádza v celom ich spektre a presná odpoveď na otázku aká je farba jantáru vlastne ani neexistuje. Ku dnešnému dňu bolo katalogizovaných 5 hlavných farieb a asi 250 odtieňov. Za zmienku tiež stojí, že jantár môže byť priezračný, polopriezračný, ale aj úplne nepriehľadný.

 

 

Čierny jantár je druhý najbežnejší a unikátny je tým, že nie je plne fosilizovaný. Obsahuje čiastočky tmavej hliny, ktoré mu dodávajú dojem čiernej farby, avšak pri pohľade proti silnému svetlu je často vidno, že farba je veľmi tmavo hnedá, prípadne bordová.  

 

 

Modrý jantár je raritný typ tvoriaci iba 0,2% zo všetkých. Aby modrá vynikla musí byť jantár nasvietený v dostatočnom svetle. Jeho súčasťou sú aj fluorescentne aktívne látky a pod týmto druhom svetla sa môže výnimočne rozžiariť. Zásobovateľom modrého jantáru je takmer výhradne Dominikánska republika. 

 

 

• Vizuálny test pomôže identifikovať malé nedokonalosti tvaru a farby, ktoré sú typické pre pravý jantár. Čím dokonalejšie jantár vyzerá, tým vyššia je pravdepodobnosť, že nie je pravý (najmä ak je lacnejší).

• Pravý jantár neklesne na dno pohára naplneného slanou vodou. 7 lyžičiek soli rozpustených v 2 dcl vody je dostatočným pomerom pre tento test. Pravý jantár zostane plávať na hladine, avšak falošný klesne na dno. Limitáciou tohto testu je absolútna váha jantáru i prípadná kombinácia s iným materiálom, preto je vhodný pre menšie samostatné kúsky alebo napríklad korálkové náramky.

• Jantár má elektrostatické vlastnosti a tie sa prejavujú po pošúchaní o textíliu. Vzápätí by mal pravý jantár k sebe pritiahnuť drobné kúsky papiera s opačným nábojom. Kopál tieto vlastnosti nemá.

• Zohriatie pravého jantáru spôsobí, že zhorí, falošný sa začne topiť. Rozdiel je tiež v zápachu horiaceho materiálu – pri pravom jantári je výrazný a prenikavý.

• Acetón (odlakovač na nechty) nezanechá na pravom jantári žiadne stopy, iba sa vyparí. Na kopále zanechá škvrnu.

• Pod UV lampou sa pravý jantár viac, či menej rozžiari. Kopál ani plast nie.

• Pri lacnejšom jantári je možný aj test jemným poškriabaním na skrytom mieste. Pravý jantár sa dá pomerne ľahko poškriabať, falošný nie.

• Pre pokročilejších znalcov dáva zmysel aj k drahokamu privoňať, lebo vedia odhaliť a rozoznať jeho typický zápach.

Pri drahších jantároch a obavách z poškodenia sa viac ako domáce testovanie oplatí vyhľadať odborníka, prípadne sa spoľahnúť na certifikát pravosti.

 

Mytológia spojená s jantárom

Pričinením svojho nezvyčajného pôvodu a zloženia sa jantár stal predmetom hojného počtu mýtov a povier, ako aj uctievaným objektom, o ktorom sa verilo, že má magické a liečivé vlastnosti.

Obvyklá zlatistá farba jantáru viedla ľudí k jeho spájaniu so slnkom a občasná prítomnosť zakonzervovaného hmyzu dodávala väzbám na prírodných duchov ešte väčšiu silu. Fakt, že ho často vyplavovalo more poskytol tiež dobrý dôvod pre prepojenie s morskými božstvami. Stal sa tak logickým materiálom pre tvorbu amuletov a talizmanov nosených za účelom ochrany i aby dodávali energiu.

Jantár tak bol v priebehu histórie symbolom všetkého od božskej sily, cez prírodné živly až po zvieracích duchov.

Starogrécka báj hovorí o synovi boha Hélia, Faethónovi. Ten chcel na deň prevziať opraty otcovho slnečného voza, jazdu však nezvládol a to rozhnevalo Dia, ktorý ho zabil bleskom. Faethónove sestry za bratom trúchlili tak veľmi, až sa zmenili na topole a z ich sĺz vznikol jantár.

Okrem slnka a svetla bol jantár bytostne spätý aj s vodou. Podľa učenia Feng Shui využíva jantár energiu vodného živlu, ktorá má regeneračné a očistné účinky. Aj baltská mytológia jantár spomína vo viacerých legendách, v ktorých figurujú more a jeho božstvá.

V ázijských krajinách bol zhmotnením „duše tigra“ a mal dodávať odvahu. Podobne aj škandinávski vikingovia nosili pri sebe drobné amulety s podobizňami divých zvierat, ktorých silu a schopnosti túžili sami získať.

V ľudovej mystike a spiritualizme z rôznych kútov sveta sa v spojitosti s jantárom opakovane objavujú vlastnosti a funkcie zabezpečujúce šťastie, emocionálnu rovnováhu, zbavenie sa strachu, vyčistenie mysle a rozvoj trpezlivosti i praktickej múdrosti.

Viera v liečiteľské kvality jantáru sa taktiež objavovala od nepamäti. Mnohí veria v jeho pozitívny vplyv na imunitný systém, schopnosť očistiť telo od toxínov, tlmiť bolesti, zvrátiť psychické problémy a špeciálne blahodarný účinok pri reumatizme a problémoch pohybového ústrojenstva.

 

Zaujímavé fakty

• Pôvod slova „elektrina“ je v gréckom slove elektron, ktorým Gréci označovali práve jantár, pre jeho elektrostatické vlastnosti.
• Väčšina jantáru nie je staršia ako 90 miliónov rokov, najstarší kus však má pravdepodobne až okolo 320 miliónov rokov.
• Učenec Agricola už v 16. storočí oddelil suchou destiláciou z jantáru kyselinu jantárovú.
• Odborné názory na zdravotnú prospešnosť kyseliny jantárovej sú rozporuplné. Viacero autorít sa voči nej ostro ohradilo a neodporúča jej užívanie v akejkoľvek forme.
• Jantárová komnata v Katarínskom paláci v meste Carskoje Selo (dnes Puškin) bola v 18. storočí označená ako ôsmy div sveta. O jej vznik sa pričinil dvorný architekt cárovnej Alžbety I. Francesco Rastrelli. Jantár v nej pokrýval plochu 55 m2 a vážil 6 ton. Počas 2. svetovej vojny komnata zmizla a dnes existuje len jej skromnejšia náhrada.
• Ročný príjem z predaja jantáru vyťaženého v Ukrajine je pol miliardy dolárov. Drvivá väčšina ťažby však prebieha nelegálne a kontroluje ju podsvetie. Dopad takejto ťažby na ekosystémy borovicových lesov hraničí s katastrofou.
• Jantárová cesta spájajúca ložiská drahokamu v Pobaltí so Stredomorím vznikla už v praveku. Mala niekoľko vetiev a jedna z nich viedla aj cez terajšie západné Slovensko, popod Malé Karpaty, cez obec Čachtice a mesto Trenčín.
• Scenár populárneho filmu Jurský park sa opiera o myšlienku, že z útrob komára uväzneného v jantári vedci získali DNA dinosaura, na ktorom predtým parazitoval. Keďže éra života dinosaurov a obdobia, z ktorých pochádzajú niektoré kusy jantáru sa prekrývajú, časovo nejde o úplne nerealistickú konštrukciu. Ako sa ale skutoční vedci mali možnosť presvedčiť na jedincoch kliešťa nájdených v jantári, DNA je veľmi nestabilná molekula a v jantári sa nezachováva v reprodukovateľnej podobe. Hrôzy Jurského parku preto ľudstvu predbežne nehrozia.