Zlato na Slovensku

Mladšia formácia

Výskyt zlata mladšej vulkanickej formácie možno nájsť v oblastiach stredoslovenských, menej často východoslovenských neovulkanitoch. Najvýznamnejším ložiskom zlata bola Kremnica. Už v 10. storočí sa zlato ryžovalo v naplaveninách Hrona. V 14. storočí sa v kremnických baniach vyťažilo okolo 130 kg zlata ročne. Neskôr až 200 kg za rok. V 18 storočí ťažba opäť poklesla na 120 kg. V Kremnici sa nachádzalo zlato v dvoch formách. V prvej forme bolo zlato neviditeľné, rozptýlené v pyrite v submikroskopickej forme. Najčastejšie sa objavovalo v podobe žiliek, šupiniek, drôtikov. V druhej forme sa nachádzalo viditeľné zlato, ktoré sa koncentrovalo do výrazných rudných stĺpov vo forme nepravidelných zŕn.

Menší výskyt zlata bol zaznamenaný v okolí Pukanca, Rudna nad Hronom. Výraznejší na rudných žilách v okolí Novej Bane, ktoré patrilo medzi hlavné objekty ťažby.

Ryžoviská

Na území Slovenska je známych okolo 170 lokalít, kde v minulosti dochádzalo k ryžovaniu zlata a hlbinnému dobývaniu. Ryžoviská sa zachovali najmä pozdĺž potokov v Nízkych Tatrách v okolí Partizánskej Ľupče, Vysokých Tatrách, Malej Fatre, Tríbeči i Magure. V Magure v doline Chvojnica, Nitrianske Pravno, Považský Inovec. V Malých Karpatoch sú známe ryžoviská pozdĺž potoka v Údolí Slnka pri obci Limbach. V mnohých údoliach horských potôčikov možno nájsť stopy po ryžovaní. Napríklad Zlatý potok v Spišsko-gemerskom Rudohorí uvádza 15 starých ryžovísk zlata. Zlatonosné žily sa tiahnu v súvislom pásme pozdĺž Volovca.

V Dunajských náplavoch sa vykonávali rozsiahle prieskumné práce a technologické skúšky. Nízka kovnatosť, malé rozmery a váha spôsobovali veľké technologické ťažkosti, čo postupne viedlo k zániku ťažiarstva. Avšak záujemcovia o ryžovanie v Dunaji sa nájdu i dnes.