Zlato a zlaté šperky: Komplexný sprievodca
Ponorte sa s nami do fascinujúceho sveta zlata a prečítajte si komplexné informácie a zaujímavosti, ktoré ste možno doteraz nepoznali. Odhalíme vám skryté tajomstvá rôznych farieb a druhov zlata a poradíme, ako vybrať dokonalý zlatý šperk.
1. Zlaté šperky a karáty
Zlato sa v šperkárstve pre zlepšenie jeho vlastností používa ako zliatina s inými kovmi. Rýdzosť zlata je miera čistoty zlata v zlatej zliatine. Vyjadruje podiel čistého zlata v pomere k ostatným kovom. Rýdzosť sa zvyčajne udáva dvoma spôsobmi: pomocou karátového systému, alebo pomocou numerického systému, ktorý sa vyjadruje v tisícinách hmotnosti.
Najčastejšie používané rýdzosti v šperkoch:
- 24 karátov (99,9% zlata) - čisté zlato, je mäkké a nepoužíva sa na výrobu šperkov.
- 18 karátov (75% zlata) - vysoká kvalita, drahé a cenné zlato.
- 14 karátov (58,3% zlata) - dobrý pomer kvality a ceny, najpoužívanejšie vo svete šperkov.
- 10 karátov (41,7% zlata) - odolnejšie a zároveň lacnejšie.
- 9 karátov (37,5% zlata) - najnižšia zákonom povolená rýdzosť zlata v niektorých krajinách.
- 8 karátov (33,3% zlata) - nízka rýdzosť, v mnohých krajinách sa nepovažuje za pravé zlato.
Čo, však znamená, ak na šperku nájdete číselný údaj, napríklad 585? To znamená, že daný šperk obsahuje 58,5% čistého zlata (585 častí z 1000) a je teda vyrobený zo 14 karátového zlata. Označenie 375 alebo 0,375 patrí zlatu s rýdzosťou 9 karátov, ktoré obsahuje 37,5% čistého zlata a 62,5% iných kovov (zvyčajne striebra, medi alebo zinku). V 1000 dieloch zliatiny je teda 375 dielov čistého zlata. V mnohých krajinách je to najnižšia povolená rýdzosť zlata.
Čím vyššia rýdzosť, tým viac čistého zlata zliatina obsahuje. Vyššia rýdzosť znamená tiež vyššiu cenu, sýtejšiu zlatú farbu, ale zároveň menšiu odolnosť šperku voči opotrebovaniu. Nižšia rýdzosť naopak prináša väčšiu odolnosť a nižšiu cenu, ale menej intenzívnu zlatú farbu.
Čo je to “925 zlato”?
V ponukách na internete môžete natrafiť aj na označenie “925 zlato”, ktoré však nie je celkom presné. V šperkárstve sa označenie "925" štandardne používa pre strieborné šperky, ktoré obsahujú 92,5% čistého striebra. V prípade zlata sa používajú iné označenia ako vyššie spomenuté možnosti (napr. 750 pre 18 karátové zlato).
Najčastejšie sa však označenie "925 zlato" využíva na označenie zlatého pokovovania alebo kombinácie zlata a iného kovu. Ak by ste sa teda stretli s termínom "925 zlato," pravdepodobne ide o strieborné šperky, ktoré sú len pokryté vrstvou zlata (sú pozlátené).
Viac sa dozviete v našom článku - Poznáte na prvý pohľad rozdiely medzi zlatom a pozlátenými šperkami? |
2. Puncovanie zlata
Puncové značky sú malé symboly na šperkoch z drahých kovov, ktoré informujú o rýdzosti, pôvode a kontrole šperku. Označenie sa zvyčajne nachádza na vnútornej strane prsteňov, na stopke náušníc alebo na zapínaní retiazok. Vydáva ich nezávislý štátny orgán - Puncový úrad Slovenskej republiky. Na zlatých šperkoch sa môžu nachádzať tri typy značiek: štátne puncové značky, rýdzostné a zodpovednostné značky:
- Štátne puncové značky sú najdôležitejšie, informujú o druhu kovu a jeho rýdzosti.
- Rýdzostné značky označujú pomerný hmotnostný obsah drahého kovu v šperku (napr. 585 pre 14 karátové zlato).
- Zodpovednostná značka je pridelená každej registrovanej spoločnosti puncovým úradom.
Všetky šperky z drahých kovov vyrobené na Slovensku musia byť označené zodpovednostnou a štátnou puncovou značkou. Slovenský puncový úrad uznáva puncové značky krajín, ktoré podpísali Viedenskú konvenciu. Šperky s hmotnosťou nižšou ako 0,5 g pri zlate, alebo 2 g pri striebre nemusia byť puncované, ale musia mať uvedené rýdzostné a zodpovednostné číslo. Spoločnosť iZlato je registrovaná v zozname podnikateľov s drahými kovmi a má registrovanú zodpovednostnú značku IZL.
Prečítajte si viac o puncových označeniach a zodpovednostnej značke iZlato |
3. Farby zlata
Základná a najznámejšia farba zlata je, samozrejme, žltá. Čisté 24-karátové zlato má intenzívnu žltú farbu, ktorá vás očarí na prvý pohľad. Zlaté šperky však nájdete v iných odtieňoch, pričom každý z nich má svoje jedinečné vlastnosti a estetický vzhľad. Jednotlivé farby zlata vznikajú v závislosti od toho, aké kovy sa do neho pridávajú.
Žlté zlato
Žlté zlato je klasika, ktorá nikdy nevyjde z módy. Je zliatinou zlata, striebra a medi. Podiel zlata v šperkoch je najčastejšie 58,5% (14K zlato). Žlté zlato má teplý žiarivý vzhľad a používa sa na všetky typy šperkov, predovšetkým na svadobné obrúčky, náušnice a retiazky.
Biele zlato
Biele zlato je zliatinou zlata s bielymi kovmi ako nikel, alebo striebro. Často je pokryté vrstvou ródia, vďaka čomu získa jasný biely odtieň. Biele zlato je veľmi moderné, elegantné a ľahko kombinovateľné s akýmikoľvek ďalšími módnymi šperkami. Ani biele zlato nechýba v ponuke moderných svadobných obrúčok, náhrdelníkoch a ďalších dámskych a pánskych šperkoch. Výborne sa hodí k svadobným šatám a formálnym outfitom, ktoré svojou univerzálnou farbou nijako nenaruší.
Prečítajte si viac ródiu a ródiovaných šperkoch |
Biele zlato alebo striebro?
Ak by sme mali porovnať biele zlato so striebrom, odolnosťou a trvácnosťou vyhráva biele zlato. Striebro môže mať z dôvodu oxidácie tendenciu černieť a biele zlato si zachová svoj vzhľad oveľa dlhšie (obzvlášť ak je ródiované). Strieborné šperky sú však obľúbené predovšetkým kvôli ich výrazne nízkej cene.
Ružové zlato
Ružové zlato získalo svoj krásny odtieň vďaka medi. Tieto šperky pôsobia romanticky a lichotia všetkým tónom pleti. V niektorých prevedeniach môže pripomínať aj veľmi obľúbený vintage vzhľad. V ponuke šperkov z ružového zlata nájdete širokú škálu jemných prsteňov, náramkov a iných nežných šperkov v kombinácii s drahými kameňmi.
Kombinované zlato
Dvoj a trojfarebné zlaté šperky v sebe kombinujú rôzne odtiene zlata. Sú vizuálne zaujímavé, všestranné a nadčasové. Svoju estetickú hodnotu a relevantnosť si zachovajú bez ohľadu na meniace sa módne trendy. Kombináciou rôznych farieb zlata tak vznikajú luxusné šperky, ktorých výhodou je ľahká kombinovateľnosť s inými kúskami vo vašej šperkovnici.
4. Trendy v šperkárstve
Zlaté šperky symbolizujú krásu a eleganciu. Rovnako ako v iných oblastiach módy, aj dizajn šperkov podlieha aktuálnym trendom. Tieto trendy odrážajú súčasné preferencie v módnom priemysle a zároveň vyjadrujú jedinečný osobný štýl nositeľa. Ktoré štýly zlatých šperkov patria k tým nesmrteľným?
1. Minimalistický dizajn - jednoduché, čisté línie a geometrické tvary, ktoré predstavujú jemné napichovacie náušnice, tenisové náramky a náhrdelníky ku krku.
2. Asymetrický dizajn - nerovnomerné alebo nepravidelné tvary, ako mozaikové vzory na náušniciach a nadčasové dvojité náušnice.
3. Tvary inšpirované prírodou - patria sem rôzne motívy listov, stromov, kvetov a hviezd na príveskoch a náušniciach.
4. Šperky inšpirované umením - abstraktné alebo umelecké dizajny, ktoré majú osobitný význam.
5. Odvážne, tzv. statement kúsky - výrazné a odvážne šperky, ktoré upútajú pozornosť. Napríklad veľké zlaté pečatné prstene, hrubé retiazky a zdobené obručové náramky.
6. Kombinovanie kovov - zlato kombinované s inými kovmi ako platina alebo striebro. Trendy šperkom sú napríklad prstene a retiazky z kombinovaného zlata.
7. Textúrované povrchy - matné, brúsené alebo vzorované zlaté povrchy, ktoré sú obľúbené nielen na svadobných obrúčkach.
5. Čo je to pozlátenie
Pozlátené šperky sú vyrobené z bežného kovu (napríklad striebra) a následne pokryté vrstvou zlata. Vrstva zlata je zvyčajne veľmi tenká a s nízkou rýdzosťou, pričom obvykle vydrží len 2 roky, niekedy aj menej. Nevýhodou pozlátenia je to, že môže zafarbiť oblečenie alebo spôsobiť podráždenie pokožky. Na druhej strane, výhodou je priaznivá cena a, podobne ako pri zlatých šperkoch, okúzľujúci vzhľad.
Pozlátené šperky sú vhodné predovšetkým ako jednorazové doplnky. Ich nižšia cena neznamená, že nie sú krásne a žiarivo lesklé, ako šperky z čistého zlata, ale je potrebné byť pri ich nosení opatrnejší. Nie sú úplne vodeodolné (neodporúča sa nosenie v sprche, bazéne alebo počas spánku) a je potrebné vyhýbať sa kontaktu s chemikáliami (parfumami a pleťovými prípravkami). Preto si pozlátené šperky starostlivo odkladajte a radšej ich noste len na výnimočné udalosti.
Viac sa dozviete v našom článku - Poznáte na prvý pohľad rozdiely medzi zlatom a pozlátenými šperkami? |
6. Čo je to ródiovanie šperkov
Ródium je mimoriadne vzácny a drahý kov strieborno-bielej farby, ktorý je odolný voči korózii. Je považovaný za najvzácnejší a najcennejší drahý kov na svete, drahší než zlato či platina. Hlavné využitie ródia je v automobilovom priemysle, ale svoje uplatnenie si našiel aj v šperkárstve, kde sa používa na pokovovanie šperkov tenkým povlakom pre zvýšenie lesku a odolnosti. Rhódiovanie sa najčastejšie aplikuje na biele zlato a striebro, je hypoalergénne a môže pomôcť pri alergiách na iné kovy. Trvanlivosť ródiovej vrstvy je zvyčajne 12-18 mesiacov, potom je potrebné proces zopakovať.
Prečítajte si viac ródiu a ródiovaných šperkoch |
7. Ako vyčistiť zlato
Čistenie zlatých šperkov možno vykonať doma alebo u odborníka. K základným domácim pomôckam patrí saponát, jemná zubná kefka a hodvábna handrička.
Na vyčistenie vám dobre poslúži aj kyselina citrónová, prášok do pečiva a svetlé pivo.
Špeciálne prípravky, ako čistiace roztoky na zlaté šperky, sú bežne dostupné.
Pri drahých šperkoch a vzácnych kameňoch však odporúčame hlavne konzultáciu s klenotníkom, aby nedošlo k ich znehodnoteniu. Vyhýbajte sa drsným čistiacim prostriedkom, veľkým tvrdým kefám a mydlám s neznámymi prísadami. S čistením zlata úzko súvisí aj správna starostlivosť o zlato, hlavne vhodné skladovanie v šperkovnici na tmavom mieste a odkladanie šperkov pred kúpaním a spaním.
8. Alergia na zlato
Alergia na zlato je pomerne zriedkavá a častokrát nesúvisí priamo so zlatom, ako sa mnohí mylne domnievajú. Čisté zlato (24K) spôsobuje alergie len ojedinele, pretože je inertné a nereaguje s väčšinou látok. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že čím vyššia rýdzosť, tým väčšie percento čistého zlata a menej iných kovových prímesí. Alergické reakcie na zlaté šperky sú zvyčajne spôsobené práve týmito prímesami v zlatých zliatinách, nie samotným zlatom. Väčšinou sa teda nejedná o alergiu na čisté zlato, ale na iné kovy, ktoré sa v zliatine nachádzajú, predovšetkým nikel. Riešením je používanie šperkov z čistejšieho zlata (18 alebo 24 karátov) alebo šperkov z platiny, titánu alebo chirurgickej ocele.
9. Ako spoznať pravé zlato?
Okrem puncovania, ktoré vám poskytne najpresnejšie informácie o šperku, existujú aj ďalšie metódy, ako spoznať pravé zlato. Staršie zlaté šperky častokrát nemajú uvedenú puncovú značku a informácie o jeho pravosti získate predovšetkým v zlatníctve a u odborníkov.
Pre identifikáciu zlata priamo v prírode alebo overovanie pravosti iných zlatých predmetov bez puncu, môžete využiť aj domáce či profesionálne testovacie metódy. Pre laikov je však takáto identifikácia pomerne náročná, hlavne pri veľmi podobných kovoch, ako je dokonale vyleštená mosadz, ktorá je zlatu veľmi podobná. Metódy domáceho testovania, ktoré by vám s identifikáciou mohli pomôcť.
- Identifikácia zlata podľa vzhľadu: Zlato má charakteristickú žltú farbu a výrazný kovový lesk. V prírode môže mať rôzne odtiene od svetložltej až po oranžovo-žltú. Predmet vždy pozorujte pri dobrom osvetlení. Lesk by mal byť výrazný a rovnomerný, bez matných a tmavých škvŕn. Identifikáciu si môžete uľahčiť aj obyčajnou bavlnenou handričkou. Pravé zlato ostane neošúchané, pričom to “nepravé” môže javiť známky ošúchania.
- Identifikácia zlata podľa hmotnosti: Zlato je veľmi ťažké, asi 19,3-krát ťažšie ako voda. Ak nájdete kameň s vysokou hmotnosťou vzhľadom na jeho veľkosť, teoreticky môže obsahovať zlato, aj keď táto možnosť je vzhľadom na vzácnosť výskytu len minimálna. Pri identifikácii môžete využiť dva podobne veľké zlaté šperky, pričom oba odvážite a ich hmotnosť porovnáte. Ak je jeden z nich výrazne ľahší, nejedná sa o pravé zlato.
- Identifikácia zlata podľa tvárnosti: Zlato je veľmi mäkké a tvárne. Dá sa ľahko poškriabať nožom alebo iným ostrým predmetom. 24 karátové zlato, čo je čisté zlato (99,9%), sa v Mohsovej stupnici tvrdosti nachádza približne na hodnote 2,5. Mohsova stupnica tvrdosti je stupnica od 1 do 10, kde 1 je najmäkší minerál (mastenec) a 10 najtvrdší (diamant). Zlato je teda považované za relatívne mäkký kov a zriedka sa používa na výrobu šperkov bez prímesí.
- Identifikácia zlata magnetom: Ďalšou z možností je test magnetom. Pravé zlato, na rozdiel od niektorých iných kovov, nie je magnetické. Ak predmet reaguje na magnet, určite nie je zo zlata. Táto metóda je rýchla a bezpečná, avšak nie 100% spoľahlivá. Falšovatelia šperkov o tejto metóde samozrejme vedia, a preto používajú nemagnetické kovy. Pomôcť vám však môže pri iných predmetoch alebo pri nálezoch priamo v teréne.
- Identifikácia zlata pomocou chemických látok: Zlato je chemicky odolné a nereaguje s väčšinou bežných kyselín či chemikálií. V prípade šperku môžete na menej viditeľnom mieste skúsiť kvapnúť napríklad ocot alebo kyselinu dusičnú. Pravé zlato nebude reagovať a farba zostane nezmenená. Odborníci používajú špeciálne kyselinové testy na overenie pravosti zlata. Táto metóda však nie je v domácich podmienkach bezpečná a navyše môže dôjsť k znehodnoteniu predmetu.
Pre presnú identifikácii zlata a overenie pravosti zlatých predmetov je najlepšie kontaktovať odborníka, alebo využiť profesionálne testovacie metódy. Profesionálna identifikácia zlata využíva moderné technológie, ale aj tie rokmi overené. Jednou z modernejších je napríklad röntgenová fluorescencia, ktorá pomocou analyzátorov určí presné zloženia kovu, XRF spektrometre a spektrografy. Odborníci používajú aj dobre známu lúčavku kráľovskú alebo skúšobný kameň, ktorý sa nazýva buližník. Buližník je malá doska z tmavej kremičitej horniny o ktorú sa testovaný predmet otrie a následne identifikuje podľa zanechanej stopy.
Ako spoznať zlato v prírode
Zlato v prírode sa častokrát nachádza v riečnych náplavách, kremeňových žilách alebo v blízkosti iných minerálov ako kremeň a pyrit. V riečnych náplavách ho nájdete najmä v ohyboch riek a na miestach, kde sa prúd spomaľuje. Voda eroduje zlatonosné horniny a prenáša zlaté čiastočky, ktoré sa usadzujú v riečnom štrku. Zlato v kremeňových žilách môže mať ostrejšie hrany ako riečne zlato. Okrem kremeňa sa zlato v prírode nachádza aj v blízkosti pyritu (známe ako "bláznovo zlato"), galenitu (olovnatá ruda) a scheelitu (wolfrámová ruda).
V závislosti od miesta výskytu môže mať rôzne tvary, nielen kryštály, ale aj väčšie zaoblené kúsky, tenké ploché šupiny alebo jemné vláknité “drôtiky”. Zlato v prírode spoznáte hlavne podľa jeho charakteristickej žltej farby, výrazného kovového lesku a nezvyčajne vysokej hmotnosti v porovnaní s jeho veľkosťou. Tieto vlastnosti sú najvýraznejšími a najľahšie rozpoznateľnými znakmi prírodného zlata.
10. Čo je to zlomkové zlato
V súvislosti so zlatom a zlatými šperkami natrafíte aj na pojem “zlomkové zlato”.
Zlomkové zlato je termín, ktorý označuje zlaté predmety alebo zliatiny, ktoré majú inú rýdzosť ako štandardné hodnoty. Obsahujú neštandardné množstvo čistého zlata, ktoré sa nedá vyjadriť celým číslom karátov. Zvyčajne ide o zliatiny s rýdzosťou medzi štandardnými hodnotami, napríklad medzi 14K a 18K. Môže byť označené zlomkom, napríklad 15/20 (15 dielov zlata z 20 celkových dielov). Často vzniká pri recyklácii rôznych zlatých predmetov s odlišnými rýdzosťami a používa sa najmä v priemysle alebo na výrobu menej hodnotných šperkov. Má nižšiu investičnú hodnotu ako štandardné karátové zlato.
Kde predať zlato?
Výkup zlata, resp. výmena starého šperku za nový je snáď najbežnejší a najjednoduchší spôsob, ako predať “staré zlato”. Ak plánujete predať zlato alebo zlaté šperky, odborne vyškolený výkupca alebo zlatník registrovaný na puncovom úrade vám poradí s posúdením adekvátnej hodnoty. Dnes už nie je raritou ani výpočet výkupnej ceny zlata na online kalkulačke a dokonca ani výkup zlata na diaľku.
Ďalšou z možností sú záložne, ktoré však ponúkajú služby výkupu zlata za výrazne nižšie ceny, prípadne aukčné domy, tie sú však vhodnejšie skôr pre historické zlaté predmety. Na mince zo zlata a iných drahých kovov sa špecializujú numizmatické obchody a pri niektorých unikátnych predmetoch môžete osloviť aj súkromných zberateľov.
Pri predaji zlata je dôležité overiť reputáciu a certifikáciu kupujúceho. Pokiaľ je to možné, vyhľadajte si jeho referencie a podrobne si overte všetky informácie. Mali by ste poznať aktuálnu trhovú cenu zlata, prípadne si porovnať možnosti u viacerých výkupcov. V neposlednom rade, treba mať realistické očakávania ohľadom ceny, hlavne pri rodinných a dedičných šperkoch, ktoré pre vás môžu mať vysokú osobnú hodnotu, ale ich reálna cena tomu nezodpovedá.
11. Recyklované zlato
Recyklácia zlata zahŕňa zber, triedenie, rafináciu a spracovanie. Zdrojmi recyklovaného zlata sú napríklad staré šperky, elektronika a priemyselný odpad. Dôležité je, že kvalita recyklovaného zlata je rovnaká ako pri “novom zlate”, pretože jeho chemické vlastnosti a kvalita zostávajú nezmenené. Recyklované zlato tvorí významný podiel celkovej globálnej dodávky zlata, pričom približne 90% recyklovaného zlata pochádza zo šperkov a zvyšných 10% z technologického odpadu. Recyklované zlato sa často označuje aj ako ekologické alebo udržateľné v šperkárstve, pretože pomáha znižovať potrebu ťažby nového zlata a tým šetrí prírodné zdroje. Takéto zlato sa môže použiť na výrobu nových jedinečných šperkov bez straty kvality.
Zaujíma vás recyklácia zlata? Prečítajte si viac v článku Ako recyklovať zlato, striebro a drahé kovy? |
12. Vzácnosť zlata a jeho cena za gram
Zlato je cenené pre svoju zriedkavosť, trvanlivosť a univerzálnu hodnotu. Cena zlata sa však neustále mení v závislosti od mnohých faktorov, vrátane ekonomických podmienok, geopolitických udalostí a ponuky a dopytu na trhu. Presné a aktuálne ceny je vždy potrebné konzultovať s dôveryhodným predajcom zlata alebo sledovať aktuálne trhové ceny.
Cena zlata sa obvykle udáva za trójsku uncu (31,1 gramu) čistého 24-karátového zlata. Trójska unca je tradičná jednotka hmotnosti zlata a iných drahých kovov. Pre bežné použitie sa však často používajú zliatiny s nižším obsahom zlata. 18-karátové zlato obsahuje 75% čistého zlata a jeho cena za gram je približne 75% ceny čistého zlata.
13. Investovanie do zlata
Investičné zlato je forma zlata, ktorá sa kupuje primárne ako finančná investícia. Má niekoľko špecifických charakteristík, napríklad čistotu, formu a certifikáciu. Investičné zlato musí mať vysokú rýdzosť, zvyčajne 99,5% alebo vyššiu. Najčastejšie sa vyskytuje vo forme zlatých tehličiek alebo mincí a je vždy certifikované a označené hmotnosťou a rýdzosťou. Je ľahko predajné a obchodovateľné na medzinárodných trhoch. Vzhľadom na uchovávanie hodnoty sa vo svete investícií používa ako ochrana proti inflácii a ekonomickej nestabilite.
V porovnaní so šperkami je investičné zlato bez umeleckej hodnoty. Na rozdiel od zlatých klenotov, hodnota investičného zlata je daná len jeho hmotnosťou a čistotou, nie dizajnom. Predáva sa v štandardizovaných hmotnostiach ako 1 unca (približne 31,1 gramu) alebo formou tehličiek.
14. Výskyt zlata
Zlato sa vyskytuje vo všetkých vrstvách zemegule a ťaží sa najmä zlatokopeckou metódou v gigantických povrchových veľkolomoch a v hlbinných baniach v Južnej Afrike. Odhaduje sa, že všetko zlato vyťažené za celú históriu ľudstva váži cez 200 000 ton. Hrana hypoteticky vytvorenej kocky z tohto množstva by nepresiahla 22 metrov. Vošlo by sa teda napríklad pod oblúk parížskej Eiffelovej veže. Zatiaľ čo ostatné kovy sa ťažia, tavia, spotrebujú a miznú rozptýlené vo výrobniach po celom svete, zlato nie.
Predpokladá sa, že každoročne bude prichádzať na trh okolo 2000 až 3000 ton zlata, pokiaľ nebudú objavené ďalšie významné ložiská alebo kým nebudú vyvinuté celkom nové revolučné technológie ťažby. I v tom sa skrýva jeho výnimočnosť. Centrálne banky dnešného sveta skladujú 32 tisíc ton zlata a ďalšie desiatky tisíc ton sa určite nájdu medzi rôznymi fondami, súkromnými zberateľmi alebo ľuďmi v podobe zlatých šperkov, mincí a zlatých tehličiek.
15. Ťažba zlata vo svete a na Slovensku
Ťažba zlata vo svete je dôležitou súčasťou globálnej ekonomiky a v súčasnosti sa ťaží na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, pričom najväčšími producentmi sú Čína, Austrália, Rusko a USA.
Metódy ťažby sa v jednotlivých krajinách líšia. Získava sa rôznymi spôsobmi, od tradičného ryžovania až po moderné povrchové a podzemné bane. Veľké spoločnosti používajú sofistikované technológie na extrakciu zlata z rúd, vrátane rôznych chemických procesov. Ťažba zlata so sebou prináša aj environmentálne výzvy, vrátane odlesňovania, erózie pôdy a znečistenia vody. Preto sa v posledných rokoch kladie väčší dôraz na udržateľné postupy ťažby a recykláciu zlata. Napriek týmto výzvam zostáva dopyt po zlate vysoký, keďže sa používa nielen v šperkárstve, ale aj v elektronike, medicíne a ako investičné aktívum.
Ťažba zlata na Slovensku
Na Slovensku sú 3 základné formácie výskytu zlata: staršia, mladšia formácia a ryžoviská. Medzi lokality staršej formácie patria Malé Karpaty, Nízke Tatry, Vysoké Tatry a Spišsko-gemerské Rudohorie. Významné náleziská nájdete v Pezinku, Modre, Magurke a Zlatej Idke. Pre zlato v týchto náleziskách je charakteristická hlavne vysoká rýdzosť a vyskytujú sa ako mikroskopické zrniečka v kremeni.
Výskyt zlata mladšej vulkanickej formácie možno nájsť hlavne v stredoslovenských oblastiach. Najvýznamnejších náleziskom je Kremnica a o niečo menší výskyt zlata bol zaznamenaný v okolí Pukanca a Rudny nad Hronom.
Za zmienku stoja rozhodne aj ryžoviská, ktorých je na Slovensku približne 170. Medzi hlavné oblasti patria Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra, Tríbeč, Magura, Malé Karpaty a Dunajské náplavy. V súčasnosti väčšina ťažobných aktivít zanikla, stále však existuje záujem o amatérske ryžovanie, najmä v oblastiach v okolí Dunaja.
16. Kde a ako sa zlato používa
Zlato sa využíva nielen v šperkárstve, ale aj v mnohých iných odvetviach. V rebríčku najčastejšieho využitia zlata dlhodobo vyhrávajú šperky a ozdobné predmety, ale aj investičné zlato (mince a tehličky). Zlato samozrejme nechýba ani v umení a dekoráciách, kde sa často využíva na dekoratívne účely v architektúre a interiérovom dizajne.
Ďalšou možnosťou využitia sú elektronické zariadenia (počítače, mobilné telefóny) a rôzne priemyselné komponenty (katalyzátory, konektory), v ktorých sa zlato využíva hlavne vďaka svojej vodivosti a odolnosti voči korózii.
V neposlednom rade, zlato neobišlo ani medicínu, v ktorej sa využíva pri lekárskych postupoch a v zubnom lekárstve. V medicíne je cenené pre jeho chemickú stabilitu, biokompatibilitu a jedinečné fyzikálne vlastnosti. Výskumy v oblasti nanomedicíny neustále objavujú nové potenciálne spôsoby jeho využitia v liečbe a diagnostike rôznych ochorení.
17. Základné vlastnosti zlata
Zlato je vzácny kov s množstvom unikátnych vlastností, ktoré z neho robia nenahraditeľnú súčasť nielen šperkárskeho priemyslu, ale aj moderných technológií a medicíny. V tabuľke prvkov ho nájdete pod označením Au (z latinského "aurum"). Tento žiarivý kov sa v prírode nachádza hlboko v útrobách Zeme, formovaný tlakom a časom. Spoznáte ho podľa čistej žltej farby a výnimočného lesku. Okrem vizuálnej príťažlivosti vyniká aj vysokou tvárnosťou - možno z neho vyklepať list tenší ako ľudský vlas. Napriek tomu je odolný voči korózii a svoju krásu si zachováva po stáročia.
Zlato je veľmi stabilné, trvácne a chemicky inertné, čo znamená, že nereaguje s väčšinou iných látok. V prírode sa vyskytuje v rýdzom stave alebo v zliatinách s inými kovmi. Jeho vzácnosť a obmedzené zásoby sa odrážajú v jeho vysokej cene v porovnaní s inými kovmi. Kombinácia týchto vlastností predurčila zlato na rolu ideálneho materiálu pre výrobu šperkov. Od trblietavých náušníc až po majestátne prstene, každému kúsku dodáva neopakovateľný lesk a hodnotu. Práve preto sa stalo symbolom bohatstva, moci a dokonalosti.
Hustota a hmotnosť zlata
Z hľadiska vlastností je zlato značne ťažký kov, skoro trikrát ťažší než železo. Hustota zlata je 12,29 g na kubický centimeter, čiže je dvakrát hustejšie než olovo. Vysoká hustota a hmotnosť hrá kľúčovú úlohu v mnohých ťažobných a separačných procesoch, ako je napríklad ryžovanie zlata alebo gravitačná separácia v ťažobnom priemysle. Pre lepšiu predstavu, kocka zlata s váhou 1 tona má hranu dlhú len 37,27 cm.
Rozpustnosť zlata
Zlato je veľmi odolné a chemicky stále. Rozpustné je len lúčavkou kráľovskou, teda zmesou kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej, a v roztokoch kyanidov. To je využívané hlavne pri jeho ťažbe v rudách s mikroskopicky rozptýleným výskytom zlata. Je odolné voči kyselinám a soliam. Zlaté šperky sa zachovajú po celé generácie, čo z nich robí nielen módny doplnok, ale aj cenné dedičstvo, ktoré sa stane rodinným pokladom.
Kujnosť a ťažnosť zlata
Zlato vyniká chemickou odolnosťou, ťažnosťou a kujnosťou. Čo to znamená? Ťažnosť je schopnosť kovu byť natiahnutý do dlhých tenkých tvarov bez zlomenia. 1 gram zlata, čo je gulička s priemerom niečo málo cez 2 mm, môže byť rozklepaná na plochu cca 1 m2 s hrúbkou 230 atómov. Podobne sa dá z 1 gramu zlata vytiahnuť drôt s priemerom 20 mikrometrov, ktorý bude dlhý neuveriteľných 165 m. Zlatá kocka s objemom 1 cm3 stačí na plech s rozlohou asi 18 m2. Vďaka tejto výbornej ťažnosti zlata vznikajú jemné tenké retiazky, náramky a dokonalé minimalistické prstene.
Kujnosť definuje schopnosť materiálu byť tvarovaný a formovaný do rôznych tvarov bez zlomenia. Vysoká kujnosť zlata umožňuje tvarovanie šperku do unikátnych a ľubovoľných dizajnov, vďaka čomu vznikajú klenoty prepracované do detailov.
Vodivosť zlata
Zlato je známe aj svojou vynikajúcou elektrickou a tepelnou vodivosťou, čo z neho robí cenený materiál v mnohých technologických odvetviach. Je tretím najlepším vodičom elektriny, hneď po striebre a medi. Výhoda zlata oproti striebru a medi je tá, že nepodlieha korózii, čo zabezpečuje dlhodobú spoľahlivosť elektrických spojov v rôznych zariadeniach a počítačových komponentoch.
Teplota tavenia
Teplota tavenia zlata je 1064,18 °C. V porovnaní s inými kovmi, má zlato nižší bod tavenia ako železo (1538 °C) alebo platina (1768 °C) a zároveň vyšší bod tavenia ako striebro (962 °C) alebo meď (1085 °C). Čím je zlato čistejšie, tým presnejší je aj jeho bod tavenia (prímesi ho môžu mierne znížiť alebo zvýšiť). Presné poznanie bodu tavenia je kľúčové pri výrobe zlatých šperkov, aj v elektronike pri výrobe spojov a vodičov.
Ako roztaviť zlato doma
Tavenie zlata doma je extrémne nebezpečné a predstavuje viacero bezpečnostných rizík. Vysoké teploty môžu spôsobiť vážne popáleniny a toxické výpary sú zdraviu škodlivé. Tavenie je zároveň technicky náročné, vyžaduje špeciálne vybavenie a odborné znalosti. Otázna je aj kvalita výsledku, znečistenie inými kovmi a hlavne ekonomická efektívnosť. Náklady na vybavenie a energie môžu prevýšiť hodnotu samotného spracovaného zlata. Ak potrebujete spracovať zlato, obráťte sa na profesionálnych zlatníkov alebo licencované tavné prevádzky.
Oxidácia zlata
Oxidácia zlata je chemický proces, pri ktorom zlato reaguje s kyslíkom. Zlato je známe svojou vysokou odolnosťou voči oxidácii, čo je jedným z dôvodov jeho popularity v šperkárstve. Na rozdiel od mnohých iných kovov, zlato nereaguje s kyslíkom vo vzduchu ani pri vysokých teplotách, vďaka čomu je veľmi stabilné. V bežnom živote sa zlato chráni pred oxidáciou rôznymi povrchovými úpravami (napríklad ródiovaním) alebo zliatinami s inými kovmi (striebro, nikel). Tieto metódy nielen chránia zlato pred oxidáciou, ale často aj zlepšujú jeho vzhľad, tvrdosť a odolnosť voči poškriabaniu.
Je zlato magnetické?
Zlato nie je magnetické a táto vlastnosť sa používa hlavne na overenie, či je šperk alebo iný predmet skutočne zo zlata. Ak magnet priťahuje "zlatý" predmet, nie je to čisté zlato. Čisté zlato nie je nikdy magnetické, ale niektoré zlaté zliatiny (zlato zmiešané s inými kovmi) môžu byť slabo magnetické.
18. Ako vzniklo zlato
Väčšina zlata vo vesmíre vznikla pri explózii hviezd na konci ich životného cyklu. Tieto výbuchy sa nazývajú supernovy a vytvárajú podmienky extrémne vysokých teplôt a tlakov potrebných na syntézu ťažkých prvkov ako zlato. Vedci zistili, že značné množstvo zlata mohlo vzniknúť aj pri zrážkach neutrónových hviezd, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre tvorbu ťažkých prvkov. Keď sa formovala naša planéta, zlato bolo súčasťou materiálu z ktorého vznikla a väčšina zlata sa v dôsledku svojej hustoty prepadla do jadra Zeme.
Zlato, ktoré nachádzame na povrchu alebo blízko povrchu Zeme, sa tam dostalo pravdepodobne v dôsledku neskorších zásahov asteroidov, ktoré mohli vyniesť zlato z hlbších vrstiev Zeme. Koncentrovalo sa v ložiskách vďaka geologickým procesom, ako sú vulkanická činnosť, pohyby tektonických platní a erózia. Tieto procesy trvali milióny rokov a vytvorili zlaté žily a nánosy, ktoré dnes ťažíme a vytvárame z nich nádherné zlaté šperky. Tento fascinujúci pôvod zlata vysvetľuje jeho vzácnosť a hodnotu, ktorú mu ľudstvo pripisuje už tisícročia.