Birmovka

Vstupom do kresťanskej dospelosti je pre veriaceho katolíka obrad birmovky. Má preňho byť posilnením vo viere i záväzkom k jej šíreniu a obhajobe.

Biskupom posvätený olej krizma tvorí zmes olivového oleja a balzamu – olivový olej je symbolom čistého svedomia a balzam predstavuje lákavú arómu dobrého života vo viere. Krizmu biskup svätí vždy v Zelený štvrtok pred Veľkou Nocou. Významom vloženia ruky do ruky biskupa je splnomocnenie birmovanca brániť kresťanskú vieru, šíriť ju slovami i skutkami, no taktiež odovzdanie sa do celoživotnej služby Ježišovi Kristovi. Súčasťou obradného aktu sú aj kánonom predpísané slová biskupa: „(Meno), prijmi znak daru Ducha Svätého.“

Zavŕšením birmovania získava veriaci prehĺbenie božej milosti, rozšírenie a zveľadenie darov ducha (poznania, múdrosti, sily, úcty k Bohu) a odvahu otvoreného vyznania. Tiež si vytvára silnejšie puto s Kristom, hlbšie zjednotenie s cirkvou a spečaťuje pomyselnú zmluvu s oboma. Z týchto novonadobudnutých kvalít následne vyplýva pre kresťana i nová zodpovednosť za vedenie príkladného života a hlásanie viery.

Birmovanci začnú v sprievode birmovného rodiča po jednom pristupovať k biskupovi, ak to situácia dovoľuje, môže i biskup pristupovať k birmovancom zoradeným vedľa seba. Prvým úkonom je vloženie ruky birmovanca do ruky biskupa, po ňom biskup palcom pravej ruky pomaže čelo birmovanca krizmou v tvare kríža. Nasleduje veta „(Meno), prijmi znak daru Ducha Svätého.“ a odpoveď „Amen.“

Pri oboch aktoch stojí za birmovancom jeho birmovný rodič a položí mu ruku na rameno. Symbolikou tohto gesta je vyjadrenie povzbudenia a podpory. Na záver dá biskup birmovancovi pozdrav pokoja – objatie alebo dotyk rukou na líce.

Sviatosť birmovania končí prosbami o posilnenie Duchom Svätým za birmovancov i celé spoločenstvo veriacich.

Formálny zápis o udalosti, spolu so zoznamom pobirmovaných a ich blízkych sa robí do knihy pobirmovaných vedenej cirkvou.

Birmovanec si musí zvoliť svoje birmovné meno zo zoznamu svätých a blahoslavených. Život a skutky vybranej postavy by mali k veriacemu prehovárať a byť mu inšpiráciou – tento birmovný patrón, či patrónka mu budú vzorom na ďalšej duchovnej ceste. Výber by nemal podliehať módnym trendom v popularite štandardných prvých mien novorodencov, rozhodujúce by mali byť skôr činy a morálka svätca. Pred definitívnym rozhodnutím sa odporúča štúdium životopisu danej postavy.

Žiadosť o birmovanie, dôvody veriaceho prečo chce birmovku podstúpiť, detaily duchovnej prípravy, či meno birmovného patróna a vysvetlenie jeho výberu zvyknú byť predmetom listu adresovaného priamo biskupovi. Ten posiela sám budúci birmovanec.

Neoddeliteľnou súčasťou birmovky je aj birmovný rodič. Môže sa ním stať rovnako muž i žena. Musí mať 16 rokov, byť praktizujúcim katolíkom so všetkými troma sviatosťami, ak je v manželskom zväzku, jeho manželstvo musí byť uzavreté pred oltárom a nesmie byť biologickým rodičom birmovanca. Birmovného rodiča si vyberá sám birmovanec a odporúča sa, aby to bol zároveň jeho krstný rodič.

Po obrade je zvykom udalosť osláviť v kruhu rodiny a blízkych. Všetkých pozvaných je vhodné o mieste a čase konania vopred upovedomiť prostredníctvom pozvánky zaslanej poštou. Podľa počtu hostí je možné oslavu usporiadať v rodinnom prostredí alebo prenajatých priestoroch. Na slávnostnom stole by nemala chýbať tematicky zdobená birmovná torta – meno birmovanca, dátum udalosti a kresťanské symboly sú skvelými dekoračnými námetmi pre tento účel.

Birmovné dary, ktorými hostia obyčajne obdarovávajú čerstvo pobirmovaného, a teraz už plnohodnotného člena cirkevného spoločenstva, by mali reflektovať poslanie obradu a tým je posilnenie vo viere. Kniha o živote a odkaze birmovného patróna je skvelým príkladom takéhoto daru. Zdroj inšpirácie, ktorú mladý človek v živote svätca nachádza tak bude mať po ruke vždy, keď z neho bude potrebovať načerpať.