Zlato a zlate šperky je investícia ktorá sa oplatí!

Cena zlata rastie, a to priamo závratne. Od roku 2000 vzrástla cena zlata o 470%. Ak investor nakúpil zlato na konci roka 2000, tak si v priemere ročne pripísal 17%. To je dosť vysoké zhodnotenie, zvlášť keď si uvedomíme, že investor do akcií (merané akciovým indexom v USA) v priemere zarobil len 1%. A to vrátane dividend.


Akciový fanda ihneď namietne, že toto porovnanie nie je fér, pretože na začiatku tohto obdobia spľasla tzv internetová bublina. A tá zrazila ceny akcií nadol.


Pozrime na súboj zlata s akciami z dlhodobejšieho pohľadu. Od roku 1970 je priemerný výnos zlata 9%, v prípade akcií je to tiež 9%. Zaujímavá zhoda, že? Pre investora je dôležité, koľko zarobí reálne, teda nad infláciou.


Takže v reálnych termínoch obe investície v priemere zarobili zhodne 5%. Aj napriek rovnaký dlhodobý výnos to však neznamená, že investície do zlata a akcií je rovnako výhodná v každom okamihu.


Prečo cena zlata a striebra rastie?


Tradičné investorskú poučkou je, že zlato slúži ako ochrana pred infláciou. Zlato nejde natlačiť, súčasné peniaze idú. Áno, cena zlata rástla v časoch vysokej inflácie. Tak tomu bolo v 70. rokoch, kedy inflácia akcelerovala. A na druhú stranu vysoká inflácia je nepriaznivá pre akcie. Preto bol priemerný reálny výnos zlata bol v 70. rokoch 25%, reálny výnos akcií bol nula.


A platí to aj naopak - pokles inflácie nie je priaznivý pre zlato. Preto boli v 80. a 90. rokoch boli výnosnejšie investície do akcií než do zlata. Akciový investor totiž v priemere reálne zarobil 13%, investor do zlata prekonal 8%. Táto skúsenosť ukazuje, že zlato nie je vždy a za všetkých podmienok nepriestrelnú ochranou proti inflácii.


Prečo rastie cena zlata v posledných desiatich rokoch? Majú snáď investori strach z inflácie? Dlhová kríza vlád vyvoláva u niektorých ekonómov strach z inflácie. Veď zvýšenie inflácie je jednou z možností, ako znížiť zadlženosť vlád. A nafukovanie bilanciou centrálnych bánk ukazuje, že centrálni bankári sú pripravení pomôcť politikom v tejto ceste.


Navyše inflácia je zdanlivo menej bolestnú cestou ako odpísanie časti dlhu. Ak inflácia začne skutočne rásť, tak by investori začali preferovať investície, ktoré dokážu ochrániť investorov pred infláciou. A zlato i striebro patrí do tohto ranku.


Avšak druhý tábor ekonómov upozorňuje, že je to inak. V minulých rokoch vyspelý svet trpel nadmernou dopytom, ktorá bola financovaná rastúcim dlhom. Avšak úroveň dlhu sa dostala nad udržateľnú úroveň.


To, čo bude nasledovať, bude obdobie trvajúce zhruba desať rokov, kedy budú dlhy musieť byť znížené. Nadmernou dopyt tak vystrieda obdobie, kedy budú domácnosti musieť zvýšiť mieru úspor a menej spotrebovávať. To nedokáže vykompenzovať ani aktuálne rastúce zadlženie vlád. A preto sa nám naskytuje možnosť investovať napríklad do zlatých a strieborných šperkov.


Podľa tohto tábora nás nečaká obdobie vysokej inflácie, ale naopak deflácie, teda poklesu cien. A deflácia nie je živnou pôdou pre rast cien zlata a striebra.


Ceny zlata sú reálne na úrovni, ktorú sme naposledy videli v 70. rokoch, teda v rokoch vyššej inflácie. Inými slovami, cena zlata už v sebe má započítané riziko vyššej inflácie. Investor do zlata by to mal mať na pamäti.


Áno, investor môže predpokladať, že napríklad centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík budú zlato nakupovať, aby diverzifikovali svoje rezervy z dolárov a eur. Investor vie, že teraz hlavným nakupujúcim zlata nie je vyspelý svet, ale rozvíjajúce sa ekonomiky, kde dopyt rastie rýchlejšie, a predovšetkým - inflácia je vyššia ako vo vyspelom svete. Takže z pohľadu napríklad čínskeho investora nie je zlato tak drahé ako z pohľadu investora v SR. A pretože dopyt z rozvíjajúcich sa ekonomík tvoria väčšinu dopytu po zlate, rozhoduje ich pohľad.


Zlato a striebro patrí do portfólia investora. Avšak aj v tomto prípade platí, že nie všetko, čo sa blyští, je zlato, respektíve že ani zlato sa nemusia trblietať vždy.



16.01.2012


Ďalšie články