RYSKA: Cena zlata nestúpa, hodnota peňazí klesá

PRAHA - Horúčka technologických akcií v deväťdesiatych rokoch bola ukážkou fantastického rastu a rovnako prudkého pádu. Označenie "bublina", ktoré sa od tej doby tak vžilo, si zaslúžila. Vtedy sa za obrovské ceny obchodovali akcie spoločností, ktoré sotva vznikli a ešte nevytvorili ani dolár zisku.
Vysoké ceny mali len vďaka mánii tzv novej ekonomiky, od ktorej sa očakávali zázraky, a prílevu nových peňazí od Fedu, centrálnej banky USA.

Realitné bublina posledného desaťročia je na tom podobne. V USA sa k vlastníctvu domu dostávali ľudia, ktorí by si ho bežne nemohli dovoliť. Hypotéku získali len vďaka neudržateľne nízkym úrokovým sadzbám (tiež z dielne Fedu) a nízke obozretnosti bánk, ktoré si pokles trhu realít nedokázala predstaviť.

V oboch prípadoch išlo o ilúziu, že je vývoj založený na reálnej produktivite a že môže pokračovať. Prudký rast ceny zlata (v USD o 400% za posledné desaťročie) je však iného charakteru. Zlato samo o sebe nevytvára zisky ako firmy či rentu ako nehnuteľnosti. Je len uchovávateľa hodnoty, pretože jeho ponuka (zásoba) je obmedzená a rastie len pomaly.
eho cena stúpa preto, že centrálne banky tlačia stále nové a nové peniaze. Inými slovami, zlato nie je drahé, len peniaze sú lacné. A tlač peňazí na rozdiel od mánia dot-comu či nehnuteľností nie je ilúzia, ale fakt súčasnosti. Zlato by klesalo na cene v prípade, že by centrálne banky oznámili razantný obrat vo svojej uvoľnenej politike.

Avšak v situácii, keď sú vyspelé krajiny rekordne zadlžené, budú mať centrálne banky dlhodobo len jednu možnosť: financovať dlhy ďalším tlačou peňazí. A zlato bude vývoj kopírovať.
Pavel Ryska, analytik Atlantik finančné trhy

07.02.2011


Ďalšie články