9 karátové zlato
Neodmysliteľnou súčasťou šperkárskeho umenia sú tri vzácne kovy: zlato (Au - aurum), striebro (Ag - argentum) a platina (Pt - platinum). Tieto tri drahé kovy majú niekoľko spoločných vlastností: sú mäkké, kujné, vhodné na filigránske spracovanie, majú krásny lesk, liečivé účinky a ľudstvo ich používa už štyri tisíc rokov. No na rozdiel od zlata a striebra, ktoré boli označované ako vzácne kovy oddávna, význam platiny stúpol až v posledných desaťročiach. Dnes je však platina kovom najvzácnejším a najdrahším.
ZLATO
Rýdze zlato má typickú žltú farbu, ale zlaté šperky sa touto farbou pýšia len veľmi výnimočne. Zlato je totiž až priveľmi mäkké a preto sa jeho tvrdosť (a tým aj farba) upravuje pridaním iných kovov. Prímesou striebra, platiny, paladia, niklu či zinku vzniká takzvané biele zlato. Prímesou medi získava zlato ružovkastý až červený nádych a v spojení so železom nadobúda zlato modrastý odtieň. Obsah jednotlivých kovov sa uvádza v tisícinách: 1000/1000 = rýdze zlato, t.j. 24 karátové. Pre šperkárske účely sa najčastejšie používa 14 karátové zlato, t.j. 585/1000; v menšej miere 18 karátové zlato, t.j. 750/1000; v zahraničí ako napríklad v Nemecku ,Anglicku, Írsku a USA ,ale aj v susednom Poľsku sa v šperkárstve používa aj 8 karátové zlato, t.j. 333/1000.
Pre svoj mäkký, teplý, slnečný lesk ako aj odolnosť voči kyselinám a zvetrávaniu je zlato považované za kov kráľovský. Pripisujú sa mu tiež významné liečivé účinky: údajne podporuje látkovú výmenu, pravidelnú činnosť srdca, celkovú vitalitu organizmu a potláča depresie. V rámci litoterapie (liečby kameňmi) zvyšuje terapeutické účinky drahých kameňov a polodrahokamov.
Zlato si možno pomýliť s pyritom a chalkopyritom. Imitáciou zlata je mosadz (zliatina medi a zinku). Pozor! Zlaté predmety treba chrániť pred odrením a šúchaním.
Nové zlaté šperky (ako aj používané šperky) treba podľa znalcov liečivých účinkov drahých kovov a drahých kameňov očistiť od nazhromaždenej negatívnej energie - pod prúdom vlažnej vody alebo počas noci v sklenenej miske s vodou (spoločne s kúskom krištáľu, t.j. bezfarebnou odrodou kremeňa). Následne treba zlato nabiť energiou a to vystavením slnečným lúčom (stačí krátko, pretože zlato je dobrý vodič energie).
Rýdzosť šperku je spôsob stanovenia obsahu zlata v zliatine zlata vyjadrená v častiach na tisíc. Napríklad v prípade, že zliatina obsahuje 50% čistého zlata, hovoríme, že toto je 500. zlato vzorky
Rýdze zlato je veľmi mäkké a - aby bolo ťažšie - je dolované s inými kovmi. Štandardizovať množstvo zlata a nečistôt, rýdzosti zlata:
- Prvá rýdzosť zlata - 960
- Druha rýdzosť zlata - 750
- Tretia rýdzosť najviac v šperkárstve používaná - 585
- štvrtá rýdzosť zlata - 500
- piata rýdzosť zlata zlato - 375
Šiesta rýdzosť zlata - tu je ďalšie rozdelenie rýdzosti zlata, stanovuje počet karátov, čo zodpovedá obsahu karátovej váhy na 1 / 24 z rýdzeho zlata v zliatine:
- 24-karátové - môže byt 1000 (v skutočnosti sa samozrejme podarí len získať získať 999 alebo 999,9)
- 23-karátové - 958 rýdzosť
- 22-karátové - 916 rýdzosť
- 18-karátové - 750 rýdzosť
- 14K - 585 rýdzosť
- 12-karátové - skúste 500
- 10-karátové - 417 rýdzosť
- 9-karátového - 375 rýdzosť
- 8-karátové - 333 rýdzosť
Takže rýdzosť zlata v šperku označenom 333 obsahuje 33% čistého zlata 8-karátového zlata
1, Je nejaká súvislosť medzi karátom u zlata a drahých kameňov?
Nie, jedná sa len o zhodu pojmov. U zlata predstavuje karát pomernú časť zlata, obsiahnutú v zliatine. Tzn. , že rýdze - čisté - zlato sa označuje ako 24 karátové. S rýdzosťou klesá i počet karátov v označení zlata. Pre šperkárske účely sa používa zlato 18 karátové (označené tiež 750, t.j. 750 dielov zlata na 1 000 dielov zliatiny), ktoré obsahuje 75 % zlata v zliatine a zlato 14 karátové (značené 585), ktoré obsahuje 58,5% v zliatine. Na výrobu lacnejších šperkov sa v cudzine používa zlato 8 karátové (značené 333), ktoré obsahuje len 1/3 zlata v zliatine.
Karát u drahých kameňov predstavuje váhovú jednotku. Tento názov pochádza z arabských trhov, kde sa používali na vyváženie drahých kameňov semená chlebovníka. 1 karát u drahých kameňov predstavuje váhu 0,2 gramu. Čiže 5 karátový kameň váži 1 gram.
2, Aký je rozdiel medzi diamantom a briliantom?
Diamant je prírodný nerast, surovina, ktorá sa ďalej spracováva. Taktiež drahý kameň tohto zloženia sa nazýva diamant. Briliant je typ diamantového brúsu, ktorý má presné parametre. Skladá sa z malých vybrúsených plôch - 57 faziet. U tohto brúsu sú maximálne využité optické vlastnosti diamantu. Dokonale vybrúsený kameň odráža až 99% dopadajúceho svetla. Z tohto dôvodu je takýto kameň „najživší" a je na trhu najviac cenený.
3, Prečo má zlato rôzne farby?
Farbu zlata určuje obsah a zloženie jednotlivých prímesí v zliatine.
4, Je karátový diamant dvakrát väčší ako ½ karátový ?
Karátový diamant briliantového brúsu má priemer 6,5 mm a výšku 3,9 mm. ½ karátový kameň má priemer 5,2 mm a výšku 3,1. Z tohto vidíme, že dvakrát ťažší diamant má len nepatrne väčšie rozmery. Najľahšie je zapamätať si, že diamant o váhe 0,1 C má priemer 3 mm 1 ct diamant má priemer 6,5 mm, všetko ostatné je „niečo medzi". Tieto rozmery vždy na prvý pohľad odhadnete a nikdy pri letmom posudzovaní kameňa nebudete vyzerať ako absolútny laik.
5, Dajú sa určiť parametre diamantu vsadeného do šperku?
Odborník je i u takéhoto diamantu schopný pomerne presne určiť jednotlivé parametre. Hmotnosť sa dá prepočítať dosť presne pomocou hlavných rozmerov kameňa (ak sa však dajú v šperku zmerať), čistotu skúsené oko pozná i napriek snahe prekryť niektoré nedostatky zlatom. Najhoršie sa posudzuje farba, tu si väčšinou objektívny znalec nechá malé rozmedzie.
Solídne firmy predávajúce diamantové šperky, však, dodávajú tento klenot už s certifikátom, ktorý posudzuje použitý kameň pred jeho zapasovaním, teda absolútne presne.
Skúsený zlatník vie vyzdvihnúť prednosti použitého kameňa a naopak zakryť ľahké nedostatky, teda šperk tvorí s kameňom jednotu a tento kameň primerane zhodnocuje.
Karát a karát
Ak odhliadneme od toho, že Karat bola kedysi populárnej východonemecká skupina :-), rozumieme pod pojmom karát prakticky dve veci:
1. zastaranú jednotku rýdzosti zlatých klenotníckych zliatin
2. jednotku hmotnosti drahokamov
Začnime karátov ako jednotkou hmotnosti drahokamov.
Metrický karát má hmotnosť presne 0,2 gramu. Táto jednotka má zaujímavú históriu. V stredoveku sa v Arábii a Perzii čulo obchodovalo s drahými kameňmi. Problémom ale bolo stanovenie univerzálny hmotnostnej jednotky. Za základ sa pre svoju približne zhodnú váhu zvolila hmotnosť sušených plochých semien Rohožníka obyčajného Cerationia siliqua, ktorého struky sú u nás známe ako svätojánsky chlieb. Zo slova Cerationia je tiež názov jednotky odvodený.
Ako sa dozvieme z Ottova encyklopédia, bol u nás metrický karát zavedený zákonom z roku 1914.
Zastarala jednotka rýdzosti zlatých klenotníckych zliatin
V tomto prípade vypovedá počet karátov o podiele zlata v 24 dieloch celku. Človek by povedal, že 24 karátové zlato bude absolútne bez prímesí. Toho ale nejde v praxi prakticky docieliť, hovorí sa teda o 99,9% ním alebo tiež o 999 zlate. Vyššia rýdzosti je síce možné laboratórne dosiahnuť, ale za cenu enormných nákladov.
Rýdzosť spracovaného zlata možno uvádzať aj v tisícinách (promile). Ak ste teda zvyknutí na udávanie rýdzosti v karátoch a vo výkladnej skrini klenotníctva uvidíte prsteň s rýdzosťou 333, znamená to teda, že sa jedná o zliatinu, kde zlato tvorí 333 dielov z 1000. Po prepočítaní na karáty, kde tvorí celok 24 dielov, nám vyjde, že sa jedná o 8karátové zlato.
Pre prehľadnosť uvádzame najčastejšie prípady
19.09.2011