Viete, aký esenciálny olej mal vyššiu hodnotu ako zlato?

Olejové extrakty z dvoch biblických rastlín už po tisícročia neprestávajú fascinovať svojimi arómami, ani inšpirovať vďaka svojmu silnému symbolizmu.

Hoci biblický príbeh o troch kráľoch patrí k tým najznámejším vôbec, niektoré z jeho detailov a ich symbolický význam sa mimo náboženskú obec spomínajú menej často. Napríklad časť o daroch, ktoré králi priniesli novonarodenému spasiteľovi. 

Baltazár, Gašpar a Melichar k malému Ježiškovi neprišli s prázdnymi rukami, ale niesli v nich tri dary – každý z nich iného druhu a všetky i dnes pomerne zaujímavé, ako z faktického, tak i zo symbolického hľadiska. Dary tvorili zlato, kadidlo a myrha. Názory na to, prečo to boli práve tieto tri veci sa rôznia podľa toho, kto príbeh interpretuje.

Jedni dary troch kráľov vysvetľujú pragmaticky, ako v staroveku pomerne bežnú kombináciu hodnotných predmetov. Údajne tiež patrili k štandardným obetným artefaktom a tak o nich vznikli aj záznamy ešte niekoľko storočí pred narodením Krista. Existuje dokonca teória, že príbeh o troch kráľoch vznikol podľa námetu niektorého z takýchto záznamov.

Produkcia kadidla začína práve zberom živice. Ten pozostáva z poranenia kôry kadidlovníka nástrojom podobným stolárskemu dlátu. Miazga začne z rany vytekať, následne na africkom slnku pomerne rýchlo uschne a dá sa ľahko odštiepiť. Táto prvá vyplavená miazga sa však nezbiera, lebo obsahuje veľa nečistôt. Po jej zaschnutí sa diera v kôre stromu rozšíri a prehĺbi. Novo vyplavená miazga sa zbiera asi po dvoch týždňoch od prehĺbenia otvoru v strome.  Takto zozbieraná živica sa následne triedi podľa kvality a balí pre ďalšiu distribúciu. Celý proces zberu a triedenia prebieha ručne a opakuje sa niekoľkokrát do roka. Podľa odborníkov viac ako deväť poranení dospelého stromu kvôli extrakcii živice spôsobuje riziko pre jeho zdravie.
Kadidlo najvyššej kvality je strieborné a číre, prípadne s jemným zeleným nádychom. Hnedo-žlté kadidlo je najdostupnejším a najlacnejším druhom. Aróma kadidla býva popisovaná ako citrusovo-pižmová, či mierne korenistá.

Aj myrha je produktom z aromatickej živice. No tá môže v jej prípade, na rozdiel od kadidla, pochádzať z viacerých drevín myrhovníka rovnakého botanického rodu Commiphora. Tie sú tiež početnejšie druhovo a rozšírením pokrývajú aj oveľa väčšiu geografickú plochu ako kadidlovník. Tieto tŕnisté dreviny vo forme malých stromov a krov sa vyskytujú v Afrike, na Madagaskare, na Arabskom polostrove i v Indii.

K zberu myrhy dochádza podobným spôsobom ako pri kadidle, teda systematickým narúšaním štruktúry kôry drevín a následným odštiepením tvrdnúcej miazgy. Živica myrhovníka má gumovitú konzistenciu, ktorá sa po zbere stáva tvrdou a lesklou. Je žltkastej farby a môže byť priehľadná i nepriehľadná. Časom výrazne stmavne až do hneda a na povrchu sa môžu objaviť biele škvrny alebo pruhy.

Využitie myrhy v minulosti zahŕňalo balzamovanie múmií, podávala sa ako liek proti bolesti, v islamských školách ju používali ako atrament a uplatnenie našla i na odpudzovanie hmyzu a hadov (aplikácia pálením). Dnes je komerčne používaná v parfumoch a inej kozmetike i v ústnych vodách a zubných pastách. Výskumy nasvedčujú tomu, že má dezinfekčné vlastnosti.

Obľúbenou formou distribúcie a domáceho využitia aromatických látok, nielen myrhy a kadidla, sú takzvané esenciálne oleje. Sú to zlúčeniny extrahované z rastlín, v ktorých je zachytená silná koncentrácia vôní („esencia“) typických pre danú rastlinu. Tieto zlúčeniny sú pre každú rastlinu unikátne a môžu pochádzať ako z živice, tak i z koreňov, listov, kvetov, či dužiny.

Esenciálne oleje sa získavajú destiláciou pomocou pary alebo mechanickými metódami, napríklad lisovaním za studena. Po extrakcii sa mnohé z nich zvyknú zmiešavať s takzvaným nosným olejom, aby sa koncentrácia zriedila do optimálneho pomeru. Esenciálne oleje získané chemickou extrakciou sú považované za menej kvalitné.

Najčastejšie využitie tieto príjemne voňajúce oleje po úvodnej úprave nachádzajú v parfumoch, kozmetike, mydlách, osviežovačoch vzduchu, ale aj na dochucovanie jedál a nápojov, či ako prísada čistiacich prostriedkov pre domácnosť. Častou ingredienciou sú aj pri takzvanej aromaterapii. Ide o druh alternatívnej medicíny, ktorý je postavený na predpoklade, že esenciálne oleje obsahujú liečivé látky a ich vdychovaním sa dá zlepšiť zdravotný stav.

Esenciálne oleje so sebou nesú aj určité riziká a ich príliš silné koncentrácie alebo nadmerné používanie môžu (hlavne, no nielen u detí) vyvolať alergické reakcie, podráždenie pokožky, či dokonca mať toxické účinky pri absorpcii cez pokožku. Pred použitím na pokožke si preto vždy vyskúšajte len jednu kvapku esenciálneho oleja, ktorý je odporúčaný na natieranie.

Najpopulárnejším spôsobom, ako využiť esenciálne oleje je určite difúzovanie. Len pár kvapiek obľúbeného oleja vám v difúzeri vytvorí jemnú hmlu a prevonia miestnosť.

Na definitívnu vedeckú akceptáciu esenciálnych olejov ako liečivých si zrejme budeme ešte musieť určitý čas počkať. Doterajšie štúdie sa zameriavali prevažne na chemický rozbor a viaceré potvrdili výskyt ľudskému zdraviu prospešných látok. Čo však chýba sú štúdie priamych účinkov na organizmus. Tie dostupné naznačujú možný pozitívny efekt pri strese a úzkostných stavoch, bolestiach hlavy a migrénach (olej mätový, levanduľový a zmes harmančekového so sezamovým olejom), nespavosti (levanduľový olej), redukcii zápalov, či antibakteriálnom pôsobení.