Tieto múzeá musíte navštíviť, ak milujete šperky!Tieto múzeá musíte navštíviť, ak milujete šperky!

Kto má rád šperky, by si nemal nechať ujsť žiadnu príležitosť pozrieť si ich zblízka.Kto má rád šperky, by si nemal nechať ujsť žiadnu príležitosť pozrieť si ich zblízka.

Priblíženie histórie knižným popisom, alebo inscenáciou na filmovom plátne, má nesporne svoje čaro. Kto ale túži ponoriť sa hlbšie pod chladnú vrstvu faktov má, prostredníctvom zachovaných artefaktov, možnosť preniesť sa do minulosti i tak trochu fyzicky. Aj šperky, ako jeden z vrcholov umeleckého majstrovstva, reflektujú nielen dobové slohy a štýly, ale ako večný stredobod záujmu sú aj výpoveďou o obchodných výpravách, dobývaní ďalekých krajín, či ľúbostných aférach prominentných postáv.

Svet klenotníctva má skrátka čo ponúknuť každému milovníkovi krásy i histórie. Najlepšie o tom vypovedajú početné múzejné zbierky šperkov po celom svete. Či už sa nachádzajú v špecializovaných múzeách, alebo sú súčasťou veľkých a známych ustanovizní, tieto malé cesty v čase vás určite nesklamú.


Jewel house, Tower of London (Anglicko)

Svetoznáma budova bývalých kasární v komplexe londýnskeho Toweru ukrýva vo svojich útrobách slávne symboly moci britského kráľovského trónu – korunovačné klenoty. Stráži ich 100 CCTV kamier a 22-člený zbor stráže. Celá zbierka pozostáva až zo 140 kusov, všetky so špecifickým ceremoniálnym alebo symbolickým významom, a šesť z nich sú koruny. Azda najväčšou atrakciou celej zbierky je 105,6 karátový diamant Koh-i-Noor, pôvodom z Indie, ktorý sa vystriedal v centre hneď niekoľkých kráľovských korún. Nemenej blýskavým je obrovský 530,2 karátový Cullinan I. zasadený vo vrchnej časti kráľovského žezla – najväčší z deviatich kameňov odrezaných z diamantu rekordnej veľkosti, nájdeného v juhoafrickej bani rovnakého mena. Oba diamanty dokladujú rozmach a vplyv Britského impéria z 19. a počiatku 20. storočia.

 

Porovnanie najznámejších a najväčších diamantov

 

 

Schmuckmuseum, Pforzheim (Nemecko)

120-tisícové nemecké mesto Pforzheim je sídlom unikátneho múzea Schmuckmuseum, sídliaceho v modernom, architektonicky zaujímavom kultúrnom centre Reuchlinhaus. Venované je histórii šperkárstva a jeho približne 2 000 exponátov ohromuje hlavne svojou diverzitou. Zahŕňa šperky, dokumentujúce umelecko-remeselnú zručnosť klenotníkov naprieč piatimi miléniami. Zlatý náramok, znázorňujúci dva prepletené hady, pochádza z helenistického obdobia 3. – 2. storočia p.n.l.. Motívom je prvý hrdinský čin bájneho Hérakla, ktorý už v kolíske holými rukami zabil dva hady. Z druhého konca časovej osi je možné obdivovať extravagantný náhrdelník z dielne súčasného nemeckého dizajnu v Berlíne.

 

Louvre, Paríž (Francúzsko)

Pozoruhodnou zbierkou šperkov sa pýši aj najväčšie múzeum sveta, parížsky Louvre. Kúsky z Blízkeho východu, starovekého Grécka, Ríma i Egypta dopĺňajú klenoty zo súkromných zbierok starých francúzskych rodov. K vrcholom expozície patrí nádherná súprava večerných šperkov dám rodu Orléans. Tvoria ju diadém, náhrdelník, pár náušníc, dve malé a jedna veľká brošňa. Každý z týchto prvkov obsahuje modré zafíry zo Srí Lanky a diamanty vsadené do zlata. Okrem dokonalého vypracovania pútajú aj tým, že ich pôvodný výrobca nie je známy a aj tým, že boli viackrát upravované, aby vyhovovali individuálnym potrebám ich nositeliek. Tak isto tu nájdete slávny 140,64 karátový diamant Regent objavený v roku 1698, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najkrajších a najčistejších diamantov sveta.

 

Kaiserliche Schatzkammer, Viedeň (Rakúsko)

Cisárska pokladnica v Hofburgskom paláci rakúskej metropoly obsahuje dve hlavné zbierky. Z nich pohľad obdivovateľa šperkov púta predovšetkým tá svetská. Bola založená už v 16. storočí, do Hofburgu ju presťahovala Mária Terézia a dominujú jej cisárske insígnie a korunovačné klenoty. Skutočným skvostom je kráľovská koruna a najmä jej zlatá mitra (bohoslužobná pokrývka hlavy), so štyrmi detailne vytepanými výjavmi, zobrazujúcimi cisára Rudolfa II.: korunovácia v Regensburgu, výstup na Bratislavský hradný vrch, korunovačná procesia v Prahe a alegória víťazstva nad Otomanskou ríšou. Z ostatných predmetov zaujmú prepracované kríže a hviezdy vojenských rádov z rôznych období, či „Brošňa s milencami“ – úžasný príklad prvého šperkárskeho glazúrovania z prvej polovice 15. storočia.

 

Kremeľská zbrojnica, Moskva (Rusko)

Vznik prvého moskovského múzea vôbec sa datuje do roku 1808. V budove bývalej zbrojnice je zhromaždená obrovská kolekcia šperkov a drahých kameňov, známa ako Diamantový fond. Prominentným drahokamom je 189.62 karátový diamant Orlov, ktorý venoval panovníčke Kataríne Veľkej gróf Orlov. Nasleduje ho „Kytica narcisov“, unikátny šperk určený pre ženský korzet, ktorého kvety sú z bezfarebných priehľadných diamantov a zlaté stonky sú pokryté tmavo zeleným smaltom. Kvety sú pripevnené k stonkám takými jemnými pružinkami, že aj najmenší pohyb spôsobuje ich chvenie. Chochol „Modrá fontána“ pripomína vodotrysk a nosil sa na dámskom klobúku, kde pridržiaval pávie pero. Patria k nemu i náušnice a materiálmi použitými na ich výrobu boli zlato, striebro, zafíry a diamanty.

 

Národná klenotnica, Teherán (Irán)

Poklady iránskej národnej klenotnice zobrazujú bohatú históriu tejto starej civilizácie, šikovnosť jej ľudu i rozmarnosť vládcov. Darya-i-Nur, alebo „More svetla“ je najväčší doteraz objavený ružový diamant. Spolu s už spomínaným gigantom Koh-i-Noor bol kedysi majetkom Šáha Nadira a postupne sa pravdepodobne stal súčasťou viacerých šperkov. Špekuluje sa aj, že spolu s Noor-ul-Ainom (kameň podobnej ružovej farby) tvorili pôvodne jeden veľký tabuľový diamant, ktorý v 17. storočí popísal francúzsky klenotník a cestovateľ Jean-Baptiste Tavernier. Exkluzívnu trojicu šperkov iránskeho pokladu dopĺňajú impozantná Pahlavího koruna (3 380 diamantov, 5 smaragdov, 2 zafíry a 367 perál) a fascinujúci chochol Nadir so smaragdami hlbokej tmavej zelenej farby.

 

Metropolitné múzeum umenia, New York (USA)

Centrum histórie umenia v New Yorku všetci označujú skrátene Met. Pri prehliadaní si jeho ponuky artefaktov sa šperkom nedá vyhnúť. Prierez všetkými kultúrnymi epochami ľudstva zhmotňujú také raritné výtvory, ako náramok z halštatskej doby (9. storočie p.n.l.), zlatá disková brošňa z obdobia Franskej ríše, párik skvostných diamantových náušníc z bližšie neurčenej európskej krajiny 18. storočia i moderné produkty dizajnérskych domov ako Chanel a Tiffany’s. Met často usporadúva aj dočasné tematické expozície šperkov.

 

Metropolitné múzeum umenia v New Yorku

 

The Smithsonian National Museum of Natural History, Washington D.C. (USA)

Mineralóg George Switzer poslal v roku 1958 z New Yorku do múzea Smithsonian bežnou poštou štandardne vyzerajúcu obálku. Za jej doručenie zaplatil presne 145,29 dolárov, z čoho však poštovné tvorilo len 2,44. Zvyšok bol poistením obsahu obálky na sumu 1 milión dolárov – ukrýval sa v nej slávny a mnohými legendami opradený modrý diamant Hope. V múzeu ho šťastne prijali, zaevidovali a vystavujú ho tam dodnes. Dobrodružná púť tohto kameňa sa začala v 17. storočí v Indii, odkiaľ ho do Francúzska priniesol Tavernier, následne prešiel rukami viacerých panovníkov, bol odcudzený, znova sa objavil, prišiel do Ameriky, aby ho nakoniec istý obchodník venoval washingtonskému múzeu. Okrem neho tam vlastnia aj náhrdelník so zafírom Bismarck, krvavočervený rubín Carmen Lúcia a veľa ďalších jedinečných kameňov.

 

Victoria & Albert Museum, Londýn (Anglicko)

Situované v štvrti Knightsbridge, s rozlohou viac ako 30 000 m2, V&A patrí k najznámejším, najrozľahlejším a najnavštevovanejším múzeám sveta. Klenotníckym vrcholom trvalo vystavovaných diel, a istým spôsobom aj symbolom celého múzea, je diadém kráľovnej Viktórie. Navrhol ho v tom čase jej nastávajúci manžel, princ Albert, a do hmotnej podoby ho priviedol Joseph Kitching. Viktória ho mala na sebe pri pózovaní na jej portrét ako mladej kráľovnej, namaľovaný v roku 1842 Winterhalterom, ktorý obletel svet. Diadém sa vyznačuje značnou flexibilitou a dá sa nosiť uzavretý do kruhového tvaru ako korunka i roztvorený ako tiara, alebo čelenka. Zdobia ho zafíry a diamanty.

 

 Victoria & Albert Museum

 

 

Kryštálové svety Swarovski, Wattens (Rakúsko)

Atrakcie parku Swarovski privádzajú zážitok z obdivovania šperkov do nových dimenzií. Do dokonalosti privedené vonkajšie i vnútorné priestory celého objektu v tirolskom meste Wattens zaujmú ohromujúco dôsledným prepracovaním aj tých najmenších detailov. Fantastické inštalácie kryštálov od umelcov z celého sveta sú rozmiestnené v 17 miestnostiach, dopĺňajú ich svetelné a zvukové efekty a tematicky konzistentný (s kryštálmi spojené sochy a krajinné prvky) je aj exteriér okolitého parku. Kryštálmi sa však všetko iba začína – počas návštevy postupne pribúdajú pôžitky z architektúry, jedla i zábavy. Autorom celého konceptu je multimediálny umelec André Heller.

 

Diamantové múzeum, Amsterdam (Holandsko)

Hlavným cieľom jediného diamantového múzea v Európe je vzdelávanie verejnosti. Založil ho profesionálny brúsič menom Ben Meier a jeho prehliadka vedie návštevníka celým vývojom formovania diamantov - od geologických procesov pred troma miliardami rokov, cez ťažbu a spracovanie, až po finálne úpravy a tvorbu šperkov. Svoj blýskavý jas tu predstavuje sada diamantových korún, kameň Rembrandt, diamantmi vykladaný meč katana i netradičné dielo nazvané „Opičia lebka“.

 

Cooper Hewitt, Smithsonian múzeum, New York (USA)

Táto inštitúcia ponúka predovšetkým veľmi široké spektrum originálnych dizajnových nápadov, a to nielen v ich finálnej hmotnej podobe. Približuje aj tvorivý proces, keď k nahliadnutiu otvára aj veľa pôvodných dizajnérskych nákresov a štúdií. Vystavené exempláre sú oslavou inovatívneho ducha, materiálovej rôznorodosti a pestrosti tvarov.

 

Múzeum šperkov, La Bañeza (Španielsko)

Múzeum šperkov je poctou tradičnému ľudovému umeniu, objavovanému v tvorbe španielskych šperkárov uplynulých storočí. Zorganizované je do siedmych miestností a každá z nich je venovaná iným typom šperkov, ako sú detské ochranné amulety, okrášľujúce šperky pre podtrhnutie krásy mladosti, honosnejšie kusy na špeciálne udalosti a viacero tradičných dizajnov medailónov i materiálov.

 

H. Stern exkurzia šperkárskou dielňou, Rio de Janeiro (Brazília)

Prehliadku funkčných dielní luxusného brazílskeho šperkárskeho domu je možné absolvovať v doprovode skúseného sprievodcu. Odborný výklad dopĺňa fascinujúci vizuálny zážitok, z inak neviditeľného sveta sústredenej práce premeny surových materiálov na vyhľadávané klenoty.

 

Múzeum zlata, Bogotá (Kolumbia)

Súčasťou tohto mimoriadne populárneho múzea je jedinečná kolekcia pôvodných zlatých šperkov z predkolumbovskej éry. Námety a tvary, vychádzajúce z animistického náboženstva, prekvapujú kontrastom jednoduchých línií a jemne spracovaných detailov. Za pozornosť stoja, okrem iného, nádherné nosové šperky.

Ďalšie múzeá

Európa:

  • Dalí·Drahokamy, Fiuguere (Španielsko)
  • Múzeum šperkov Iliasa Lalaounisa, Atény (Grécko)
  • Hermitage, St Peterburg (Rusko)
  • Múzeum koralov, Neapol (Taliansko)
  • Švédske korunovačné klenoty v Kráľovskom paláci, Štokholm (Švédsko)

Mimo Európy:

  • Diamantové múzeum Harryho Oppenheimera, Ramat Gan (Izrael)
  • Svetové múzeum šperkov, Soul (Kórea)
  • Múzeum umenia, Boston (USA)
  • Kráľovské múzeum šperkov, Alexandria (Egypt)
  • Múzeum drahokamov a šperkov, Kapské Mesto (Juhoafrická republika)

28.01.2020 |


Ďalšie články