Prečo je ružové zlato také populárne a ako sa vlastne vyrába?Prečo je ružové zlato také populárne a ako sa vlastne vyrába?

Ružové zlato si podmanilo nejedno srdce. Viete, čo v sebe ukrýva, odkiaľ sa vzalo a prečo je už dlhšie na výslní?

Ružové zlato nemožno v žiadnom prípade pokladať za novinku. Jeho popularita aktuálne síce zažíva jeden zo svojich vrcholov, no ten nie je ani zďaleka prvým. Počas rôznych dekád ostatných dvoch storočí sa šperky v tomto odtieni jemnej elegancie dostali viackrát do popredia záujmu verejnosti.

 

Šperky z ružového zlata

 

Čo je ružové zlato? A je to vlastne zlato?

 

Azda každý vie, že rýdze zlato je nezameniteľnej, intenzívnej tmavo-žltej až oranžovej farby. Kde sa teda vzal ten ružovkastý nádych a možno kov tejto farby vôbec s čistým svedomím nazývať zlatom?

Stopercentne čisté, 24-karátové zlato sa v šperkárstve nepoužíva, lebo jeho fyzikálne vlastnosti nie sú pre účely výroby a nosenia šperkov úplne vyhovujúce. Je príliš mäkké a šperky z neho by sa ľahko znehodnotili. Šperkári preto radšej siahajú po zliatinách.

Hodnota, čiže vlastne pomer čistého zlata v zliatine, sa udáva v karátoch (K). Napríklad 18-karátové zlato obsahuje 18 dielov zlata a 6 dielov iných kovov, čo je teda 75 % zlata. Kovy, ktoré sa do zlatých zliatin pridávajú, im dodávajú pevnosť i farbu. Bežnými prímesami sú striebro, meď, zinok, platina, paládium, nikel, kadmium a hliník.

Ružové zlato je spravidla kombináciou zlata a medi, niekedy i s menším obsahom striebra. Práve vďaka medi je výsledný produkt z tohto kovu trvácnejší (meď je vskutku jedným z najodolnejších kovov) a nadobúda aj svoju neodolateľnú farbu. Ružové zlato býva 12 až 18-karátové a preto ho možno zlatom bez obáv nazývať.



 

Stráca ružové zlato časom lesk?

Chemickou reakciou so vzduchom niektoré kovy postupom času prídu o časť svojho lesku, ba niekedy sa na ich povrchu môžu zjaviť aj škaredé tmavé škvrny, vyzerajúce ako nános špiny.

Dobrou správou je, že pri ružovom zlate sa to nestáva.

K čomu dochádza, a tu treba prízvukovať, že po naozaj dlhých rokoch nosenia, je tmavnutie ružového nádychu. Nie je však spôsobené spomínanou reakciou so vzduchom, ale prirodzeným tmavnutím medi. Nejde v žiadnom zmysle o znehodnotenie, skôr o pridanú hodnotu a takéto šperky bývajú práve kvôli tejto kvalite cielene vyhľadávané.

 

Tri prstene v žltom zlate, ružovom zlate a bielom zlate

 

Pôvod v cárskom Rusku

Kto ružové zlato vymyslel nie je známe, no vie sa presne kto ho preslávil ako prvý. Bol to renomovaný petrohradský klenotník a cárov dvorný dodávateľ menom Carl Fabergé. Ten vytvoril v období rokov 1885 – 1917 sériu šperkárskych skvostov v tvare veľkonočných vajíčok. Preslávili sa kvalitou prevedenia, technickou dômyselnosťou a umeleckou hodnotou. A práve na niektorých z vajíčok použil aj, odvtedy už svetoznáme, ružové zlato. Z toho dôvodu aj historické zdroje niekedy označujú túto zliatinu ako „ruské zlato“.

Zlatníci neskorej viktoriánskej éry si ružové zlato veľmi rýchlo osvojili, najmä v kombinácii s modrým zafírom ťaženým v časti Indie ovládanej Britmi. Typický odtieň zliatiny viktoriánskeho šperku bol viac medený ako vidno v dnešných produktoch.

V desaťročí prebytku a opulentného životného štýlu dvadsiatych rokov minulého storočia sa dámy rady nechali uniesť luxusnými, elegantnými šperkmi a aj preto táto éra priala dizajnérskej kreativite. Teplo a feminita ružového zlata nemohli zostať opomenuté a jedným z dominantných tvorcov bol v tomto ohľade Cartier.

Vytriezvenie po krachu na Wall Street prinieslo obrat smerom k striedmejšej estetike Art Deco, ktorá sa vyznačovala monochromatickými farbami, jednoduchšími tvarmi a v šperkárstve favorizovaním platiny. Tá však začala byť počas Druhej svetovej vojny považovaná za strategickú surovinu a obmedzenie jej používania viedlo k renesancii zlata.

Retro sentiment, podporovaný novými technológiami, vyústil do spojení ružového zlata so žltým a bielym v jedinom šperku – jasnejšom, blýskavejšom a plnom odvážnych farieb. Ružová nabrala viac planúci nádych broskyne a pri voľbe kameňa bol zafír nahradený červeným rubínom.

 

 

Moderný ružový boom

Súčasná obľuba ružového zlata nevychádza iba z jeho schopnosti delikátne dopĺňať farbu ľudskej pokožky, jemne romantického ladenia, či reminiscencie zašlých čias luxusu. Prispel k nej aj širší estetický fenomén posledných rokov – prudký vzostup zlatoružovej farby vo svete módy.

Prejdite sa po módnom bulvári ktorejkoľvek zo svetových metropol a v jednom z výkladov zaručene objavíte túto subtílnu, no i napriek tomu svojim spôsobom prenikavú farbu. A podľa agentúry WGSN, monitorujúcej módne trendy, to boli, pochopiteľne, práve šperky, u ktorých sa zlatoružová v roku 2012 vynorila a nabrala kurz.

Nasledovali módne móla, Jimmy Choo a Cavalli, spolu s nimi interiéroví a kuchynskí dizajnéri, neskôr sa pridali Apple a ich iPhone 6S, 6S Plus, 7, 7 Plus a dokonca aj počítač Macbook. Farba ružového zlata neunikla ani automobilke Seat, ktorá predstavila model Seat Ibiza z roku 2017 v tejto ikonickej farbe.K čomu malo, podľa odborníkov na trendy, dôjsť potom, malo byť postupné „ochladzovanie“ a zánik trendu.


 Pero vo farbe ružového zlata

Lenže pri zlatoružovej sa mýlili. Naopak, trend nabral na sile a pravdepodobne vďaka generačnej skupine „milleniálov“, sa táto farba stala pop kultúrnym úkazom, ak nie rovno vizuálnou definíciou doby. Ružové víno, film Grandhotel Budapešť Wesa Andersona, vintage nábytok na Instagramoch celebrít a ružová odrazu prestala byť zosmiešňovaná, či stotožňovaná s gýčom.

Vplyv tejto podmanivej farby dokonca do istej miery presiahol svet módy. Tým, že v nej vznikajú aj dizajnové kusy pre mužov, sa stala genderovo neutrálnou, napomáha búraniu stereotypov a jej romantická kontra je ešte účinnejšia na pozadí hrubosti, tak často vnímanej vo verejných prejavoch spoločensko-politického života.

Či tu zostane nastálo a stane sa povestnou „novou čiernou“ ukáže čas, no zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ani zlatoružová nikam neodchádza.

 


16.09.2019 |


Ďalšie články