Perly v hlavnej úlohePerly v hlavnej úlohe

Perly sú šperkom, ktorý nevyšiel z módy ani po vyše tisícke rokov. Tieto očarujúce skvosty sú jedným z najkrajších prvkov, ktoré sa v šperkoch nachádzajú. Ich čaru podľahli aj najväčšie ikony ako Coco Chanel, či Marylin Monroe, ktoré im pravidelne robili spoločnosť ako doplnok tých najluxusnejších šiat. Odkiaľ pochádzajú, a prečo sú vlastne perly také cenné? 


diamantová koruna s perlami

Pôvod perly

V skratke by sa dala perla definovať ako jeden z najstarších drahokamov, ktorý sa teší obľúbenosti už viac ako tisíc rokov. Sú výnimočné nielen svojím výzorom, ale najmä tým, že ide o drahokam, ktorý sa vyvíja vo vnútri živého organizmu. Z tohto dôvodu sa perly neťažia, ale hľadajú. Práve v tom spočíva ich vzácnosť a jedinečnosť. Perly vznikajú v ustrici, alebo lastúre. Rozdiel medzi nimi je v počte vyprodukovaných perál. Kým v lastúre ich je asi dvadsaťpäť, v ustrici len okolo dvoch. V momente, keď do ich vnútra vnikne cudzí predmet, zaujmú obrannú reakciu, ktorou je vylučovanie perlete a obaľovanie tohto predmetu. Vo výsledku to poznáme ako dokonalú, okrúhlu perlu. Cudzím predmetom môže byť napr. zrnko piesku, úlomok perlete, či čokoľvek iné.

Perla v ustrici

 

Kultivácia perál

V prípade, že nejde o prírodné, ale umelo pestované sladkovodné perly, tzv. „kultivované perly“, do vnútra ustrice, či lastúry sa implementuje malý kúsok tkaniva z inej ustrice. Pri morských perlách sa väčšinou vkladá opracovaná časť mušle v tvare gule s kúskom časti ustrice. Postupom času sa na vrstvu perlete nabaľuje tento cudzí predmet, čím vzniká perla. Dĺžka tohto procesu závisí od druhu mäkkýša, ktorý ju produkuje, no spravidla od 6 mesiacov do niekoľkých rokov.

Ustrice zavesené v rybárskej sieti, kde prebieha kultivácia perál

 

 

Práve vďaka kultivácii sa stali perly lacnejšími a širšie dostupnejšími. V súčasnosti sa v klenotníctvach vyskytujú najmä kultivované perly, nájsť pravú prírodnú perlu je skôr raritou. Je to najmä z dôvodu ich zriedkavého výskytu a skutočnosti, že ich hľadanie je spojené s veľkým nebezpečenstvom.

Výber perly z ustrice


Farba a tvar perál

Pod pojmom perla si ako prvé predstavíme biely, okrúhly a lesklý drahokam. Perly však poznáme aj v iných formách, napríklad v tvare slzy, či oválu. Rovnako ani ich farba nie je vždy biela. Ďalšími farbami, ktoré sa v šperkoch vyskytujú najčastejšie sú smotanová, ružová, šedá, modrá, či čierna. Ak má navyše perla tzv. „orient“, patrí medzi cennejšie než bez neho. Ide o farbu, ktorá zvykne byť označovaná ako „dúha farieb“.

Najpodstatnejším faktorom ovplyvňujúcim konečnú farbu perly je genetika, konkrétne farba mušle. Významnú úlohu však môžu zohrávať aj kvalita vody, prísun nutrientov a zdravie ustrice, či lastúry.

farebné perly

 

Čo určuje ich cenu?

Tak, ako diamanty, rovnako aj perly sú jedinečné a bezkonkurenčné. Ich hodnota závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je tvar – čím je perla asymetrickejšia, tým je jej hodnota vyššia. Akékoľvek viditeľné nezrovnalosti vo svojom tvare však znižujú jej hodnotu, a preto sa takéto perly využívajú najmä v strieborných šperkoch.

Ďalším ukazovateľom je ich farba. Medzi najdrahšie perly patria tie v zlatej farbe, či perly s ružovým povrchom. Pri cene je tiež rozhodujúce aj to, odkiaľ perla pochádza. Morské perly majú spravidla vyššiu hodnotu ako tie riečne, a kombinujú sa preto najmä s diamantami.

 

Ružové perly

 

 

Veľmi dôležitá je tiež kvalita perlete a povrchu. Keďže krásu perly odráža hlavne svetlo a lesk, na jej povrchu sa dá zistiť, do akej miery je perla kvalitná. Ak je príliš tenká, alebo sa vyznačuje zlým perlovým vrstvením, hneď sa to prejaví na jej nedokonalosti.

Na to, aby perly nestratili svoj lesk ani po rokoch, je potrebná pravidelná starostlivosť. Keďže sú v porovnaní s ostatnými drahokamami o niečo mäkšie, vyžadujú si tiež opatrnejšie zaobchádzanie. Ak ste sa stali majiteľkou tohto výnimočného šperku, prečítajte si tiež to, ako sa starať o perly.

 Žena s perlovými šperkami

 

Formálne hodnotenie a stupňovanie kvality štyroch hlavných druhov perál zohľadňuje tvar, lesk, silu zrkadlenia (čím vyššia, tým lepšie), absenciu škvŕn na povrchu, vzájomnú vzdialenosť vrstiev perlete (čím hustejšie sú, tým lepšie) a súlad s ostatnými perlami toho istého typu.

Systém označenia kvality využíva kódy pozostávajúce z veľkých písmen abecedy (AAA, AA, AB, A+, C a podobne). Najkvalitnejšie perly každého druhu však majú svoje špecifické slovné označenia:

Juhomorské perly - Najvyšší stupeň / Drahokam (Top Grade / Gem grade)

Tahitské perly - Najvyšší stupeň / Drahokam (Top Grade / Gem grade)

Perly Akoya - Hanadama

Sladkovodné perly - Freshadama


Druhy perál

Podľa regiónu pôvodu a typu ustrice alebo lastúry sa perly formujú do určitých typických podôb, podľa ktorých sa aj zvyknú deliť.

 

 

Perly Južných morí

Juhomorské perly sú produktom najväčšej ustrice využívanej na tento účel - Pinctada maxima. Mávajú priemer až do 30 cm a objavujú sa v dvoch farbách, bielej a zlatej. Perly rastú 3 až 4 roky a najviac sa ich vyprodukuje na severozápadnom pobreží Austrálie a na Filipínach. Farba perál je biela, slonovinová a do strieborna, zlaté varianty majú tmavšie odtiene zlatej a šampanského. Tvary sú pravidelné, s veľkosťou 8 - 15 mm.

 Juhomorské perly

 

 

Tahitské perly

Tieto perly pochádzajú z čiernych ustríc a preto sú ich prirodzené odtiene tmavšie, v rozsahu od sivej, cez čiernu, až po tmavozelenú podobnú tej na pávom perí, či baklažánovú fialovú. Môžu mať celý rad rôznych symetrických i asymetrických tvarov, no tých najviac cenených, dokonale guľatých je asi len 5 %. Každá takáto ustrica za život urodí jednu alebo dve, v priemere 8 - 18 mm veľké perly. Pochádzajú z vôd Francúzskej Polynézie, v súčasnosti i z Panamy a Mexika.

 Tahitské perly

 

 

Perly Akoya

Ustrice produkujúce tento druh perál musia byť aspoň 3 roky staré predtým, ako je do nich možné implantovať “iritant” (cudzorodú látku), ktorý sa stane zárodkom budúcej perly. Škála farieb sa pohybuje od bledomodrej po tmavomodrú, s množstvom tónov sivej. Je zvykom ich aj bieliť, kedy získavajú svetlejší nádych bledoružovej a zlatej. Veľkosť je 3 - 10 mm  a rodia sa v Číne, Japonsku, Vietname, Austrálii a Thajsku.

 Perly Akoya

Dúhové perly

V Kalifornskom zálive v Mexiku sa nachádzajú jediné dve farmy na svete, ktoré produkujú tento typ perál. Ich prirodzená farebnosť je v celom dúhovom spektre a každá z ustríc urodí len jednu perlu za život. Zárodkom je kúsok perlete, pričom farmy presne zaznamenávajú všetky údaje o celom procese tvorby už od prvého dňa, čo robí tieto perly mimoriadne unikátnymi. Ich veľkosť je 8 – 9 mm.

 

Perly Mabe

Špecifikom týchto perál je, že vznikajú hromadením perlete okolo formy polguľovitého tvaru taktiež z perlete. Keď dorastú do žiadanej veľkosti odrežú sa od mušle, forma sa vyberie a zostanú duté polovičné perly. Používajú sa na dekorovanie náušníc, brošní a sponiek.

 

Barokové perly

Týmto názvom sa označujú perly nepravidelných tvarov spôsobených určitým defektom počas obdobia rastu. Môžu byť mierne oválne, stlačené, ohnuté alebo s hrbolčekmi. Príčinou týchto deformácií býva často rozklad organického materiálu vo vnútri ustrice. Vznikajú pri ňom plyny, ktoré prenikajú medzi vrstvy perlete a tvoria nezvyčajné tvary.

 Barokové perly v šperku

Perly Keishi

Keishi sú tvorené iba perleťou a takmer vždy majú nepravidelný tvar. Vznikajú keď ustrica alebo lastúra odmietne zárodočný materiál implantovaný farmármi no i napriek tomu začne vylučovať perleť. Výsledkom je malá perla bez jadra. Druhým spôsobom vzniku je prirodzená spontánna tvorba bez akéhokoľvek počiatočného impulzu.

 

Sladkovodné perly

Ako už názov napovedá, tieto perly sa formujú v lastúrach žijúcich v sladkých vodách riek a jazier. Ich veľkosť je priamo úmerná času strávenému vo vode, farebne prevládajú biela a pastelové odtiene. Najväčším producentom je Čína, obec menom Liusa má údajne viac ako 2 500 fariem, a niektoré lastúry dokážu za život priniesť i nad 100 perál.

Sladkovodné perly


História 

Záujem o perly a ich využitie na skrášlenie zovňajšku sú staré ako ľudstvo samo. Prvé boli pravdepodobne objavené pri hľadaní potravy pozdĺž morských brehov. Perly sú súčasťou historických artefaktov zo všetkých kútov sveta, jedným z najstarších je sarkofág perzskej princeznej datovaný do roku 240 p.n.l. O pár storočí neskôr rímsky cisár Julius Caesar uzákonil, že perly mohli nosiť iba príslušníci vládnucich spoločenských vrstiev.

Prvými z centier obchodu s perlami sa stali kraje okolo Perzského zálivu, kde sa prirodzene vyskytovali vo väčších množstvách. Ako dôležitá obchodná komodita postupne získavali na význame a ich  zdrojmi sa stali pobrežia Srí Lanky, Južnej Indie a regiónov okolo Červeného mora. Po objavení Ameriky nastal v Európe “Vek perál”. Zaplavili  ju totiž podmanivo krásne perleťové guľôčky zo strednej i južnej Ameriky a z oblasti delty Mississippi. 

Perlový náhrdelník v truhlici

Až do 20-teho storočia bol hlavným spôsobom získavania perál lov, teda nádychové potápanie sa do hĺbky až 30 metrov pod morskú hladinu, dnes považované skôr za extrémny šport. Pri sladkovodných ložiskách to bolo ľahšie, no tie si mala vo zvyku privlastniť šľachta pre svoju vlastnú spotrebu. Prirodzene formované perly sú dnes vzácnosťou, lebo takmer úplne vymizli. Ich kvalita tiež závisí od čistoty morskej vody a stabilných teplôt. Šperky, ktoré obsahujú naturálne vytvorené perly sú predmetom extrémne vysokého záujmu a ich ceny sú obrovské.

Prvú kultivovanú perlu dal svetu okolo roku 1895 britský biológ William Saville-Kent, vtedy pôsobiaci v Austrálii. Japonec Kokichi Mikimoto potom technológiu kultivácie aplikoval komerčne. Jeho úspech prevrátil svet obchodu s perlami naruby, výsledkom čoho začiatkom 20-teho storočia drasticky klesli aj ich ceny a Mikimoto musel konštantne čeliť obvineniam, že jeho perly nie sú “pravé”. V roku 1935 už Japonsko produkovalo 10 miliónov kultivovaných perál (Akoya) ročne. Krajine vychádzajúceho slnka patrí prvenstvo aj v cielenej kultivácii sladkovodných perál, ktorá začala v roku 1916 na jazere Biwa.

Žena vyberá perly z ustríc


Zaujímavé fakty  

 

Perly sú jediným drahokamom pochádzajúcim priamo zo žijúceho organizmu, na rozdiel od drahých kameňov, ktoré majú spoločný pôvod v zemskej magme.

I keď tak možno na prvý pohľad nevyzerajú, každá perla je jedinečná. Rozdiely vo veľkosti, farbe či tvare môžu byť len nepatrné, no každá perla je v istom zmysle jediná svojho druhu.

Štúdie druhu Pinctada margaritifera ukázali, že najväčšie a najkvalitnejšie perly produkujú jedince do 18 mesiacov života.

Náušnice z perly Pinctada Margaritifera

 

Všetky druhy perlorodiek sú do tretieho roku života samci, až potom sa transformujú na samice. Výnimočne však môžu mať i oba typy pohlavného ústrojenstva súčasne.

La Peregrina (špan. “neporovnateľná”) je často považovaná za najkrajšiu perlu vôbec. Má tvar malého vajíčka, rozmery 17,90 x 25,50 mm a za sebou pestrú 550-ročnú minulosť. Patrila britskej kráľovnej Mary, Napoleonovi i Elizabeth Taylorovej.

Cartier Fifth Avenue Mansion v New Yorku bol údajne získaný Pierrom Cartierom výmenou za perlový náhrdelník v hodnote milión dolárov plus 100 dolárov v hotovosti. Druhú stranu transakcie tvoril železničný magnát, ktorého manželka sa do perál slávnej značky zamilovala.

Perlové náhrdelníky

 

Najdrahšia perla na svete je cenená na 100 miliónov dolárov. Má 66 centimetrov a 34 kilogramov. Objavila sa v roku 2016 potom ako vyhorel dom istého Filipínca. Ten si ju podľa vyjadrení ukrýval pod posteľou ako talizman pre šťastie.

K najunikátnejším sa radia perly Conch z perlorodky nazvanej Kráľovnina lastúra, veľkého a jedlého morského slimáka žijúceho v Karibskom mori. Kultivácia tohto druhu sa nedarí kvôli nezvyčajnému tvaru mušle, v ktorej sú slimáky ukryté príliš hlboko. Tieto perly sú tak iba vedľajším produktom lovu za primárnym účelom konzumácie. Perly nádhernej ružovej farby sa nachádzajú iba v jednej z 10 000 lastúr a iba 10% z nich je využiteľných v šperkárstve.

Perly nespĺňajúce šperkárske štandardy sú rozdrvené na prach a ďalej spracované v kozmetickom priemysle ako súčasť prípravkov na ošetrenie pleti.

Podľa National Geographic bola úmrtnosť lovcov perál na prelome 19-teho a 20-teho storočia šokujúcich 50%. Prispievali k tomu problémy spojené s prekonávaním tlaku i útoky žralokov. 

Klasické a ružové perly


Legendy a symbolika

Podľa Peržanov boli perly stvorené pri dotyku dúhy so zemou po búrke a ich nedokonalosti sú výsledkom pôsobenia hromu a blesku. Japonci perly považovali za slzy morských nýmf, anjelov a iných mýtických bytostí. V južných moriach sa perly objavili potom ako odraz mesačného splnu na nočných vlnách prilákal ustrice k hladine. Získali tak zárodky božskej rosy i svoje typické odtiene fialovej, zelenej a zlatej. V podobnom duch fertilizujúcej sily mesačného svitu sú perly spomínané aj v textoch indických Véd.

 

Kleopatra chcela podľa známej legendy vyvolať dojem u Marka Antónia a tak mu sľúbila najdrahšiu hostinu, akú kedy zažil. Aby dodržala svoje slovo, rozdrvila v pohári s vínom jednu zo svojich perál a následne nápoj na jediný dúšok vypila.

Romantickejším symbolom lásky sa stala perla na Tahiti, kde sa podľa mýtu objavil boh Oro, patrón mieru a plodnosti, aby princeznej z ostrova Bora Bora ponúkol obrovskú čiernu perlu, ako prejav svojich citov.

Tahitské perly

 

Starí Gréci perly asociujú s bohyňou lásky Afroditou, ktorá sa zrodila z morských vĺn úplne nahá s výnimkou perlového náhrdelníka na krku.

Čínska tradícia spomína, že perly sa formovali v hlave mýtického draka a keď dorástli, drak ich držal medzi svojimi zubami. Kto chcel perly získať musel tak najprv skoliť draka. V čínskej kultúre sú preto perly symbolom odvahy.

“Nehádžte perly sviniam” sa píše v Biblii a pre západný svet tak perly reprezentujú všetko vzácne, čím neslobodno plytvať. Slovné spojenie “perly múdrosti” tiež označuje cenné nadčasové rady do života. Ikonický obraz Johannesa Vermeera Dievča s perlovou náušnicou je zdrojom fascinácie a novej umeleckej inšpirácie už po stáročia.

Perlový náramok


20.12.2020


Ďalšie články