Nevyhadzujte rozbité veci, ale skúste zlaté japonské umenie Kintsugi

Jedinečná metóda reparácie keramiky oslavujúca unikátnu históriu každého artefaktu tým, že zdôrazňuje jeho zlomy a praskliny namiesto ich skrývania alebo maskovania. V skutočnosti kintsugi často robí opravený kus ešte krajším ako originál, oživuje ho novým vzhľadom a dáva mu druhý život.

Ako vzniklo kintsugi?

Pôvod kintsugi je nejasný, ale je pravdepodobné, že táto metóda sa stala bežnou v Japonsku koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia. Jeho začiatky sa často spájajú so známym príbehom šóguna Ashikaga Yoshimasa, japonského vojenského vládcu z 15. storočia, ktorému sa rozbila starožitná čínska glazovaná miska na čaj. Hovorí sa, že misku poslal späť do Číny na výmenu. Povedali mu, že ten kúsok je taký vzácny, že iný podobný neexistuje. Číňania poslali späť pôvodnú misku, opravenú kovovými sponkami, ako bola v tom čase bežne používaná čínska metóda. Šógun vraj vtedy trval na tom, aby majstri vyvinuli lepšiu metódu na opravu takýchto nádob, a tak vznikla na tie časy nová, inovatívna metóda.

Je tiež pravdepodobné, že táto tradícia sa začala v čase vzniku čajových misiek – nádob používaných pri tradičných japonských čajových obradoch, ktorých používanie sa stalo módnym v 16. storočí.

Prvý známy odkaz na kintsugi spomína japonského bojovníka zo 17. storočia, ktorý bol obvinený z ovplyvňovania trhu s čajovými miskami tým, že kupoval nudné, obyčajné staré misky, rozbíjal ich, dal ich opraviť pomocou kintsugi a zarobil na nich pekné peniaze. Znamená to, že začiatkom 17. storočia bolo kintsugi už bežne používanou technikou na opravu – a zároveň zdobenie – keramiky na čaj. Týkalo sa to najmä čajových misiek, ktoré sa, podľa všetkého, rozbíjali pomerne často.

Štýly kintsugi

Existujú tri prevládajúce štýly a metódy kintsugi:

Hibi (angl. crack) – spojenie črepov zlatým práškom a lakom s minimálnymi medzerami medzi jednotlivými lepenými kusmi.

Kake no kincugi rei (angl. piece method) – ak je keramický fragment nepoužiteľný alebo chýba, celá jeho náhrada je vyrobená zo zlata, resp. zlata a laku

Yobitsugi (angl. joint-call) – chýbajúci diel je nahradený tvarovým kúskom z úplne inej nádoby, čím sa vytvára jedinečné dielo podobné patchworkovej technike.

Tradične sa v procese kintsugi používa japonský lak známy ako urushi, ktorý sa vyrába zo stromovej miazgy. Tento materiál používali japonskí majstri lakov už asi 9 000 rokov ako lepidlo, tmel alebo farbu. Vyrába sa z miazgy stromu Toxicodendron vernicifluum, ktorý je príbuzný brečtanu jedovatému, sumachu jedovatému a dubu jedovatému a, podobne ako jeho príbuzní, veľmi silno dráždi. Za svoju toxicitu vďačí primárnej chemickej zložke miazgy, urushiolu. Remeselníci, ktorí s miazgou pracujú, si postupne budujú imunitu voči jej aktívnej chemikálii, aj keď najmúdrejšie je pri tomto procese používať rukavice a masky.

Tradičná metóda kintsugi sa začína použitím laku na zlepenie keramických kúskov dohromady. Lak sa používa aj ako tmel na vyplnenie akýchkoľvek medzier alebo dier, kde by mohli chýbať čriepky z pôvodnej nádoby. Toto opravovanie je najťažšia časť, pretože lak sa po zaschnutí nedá odstrániť a kusy musia byť umiestnené na miesto naraz.

Potom musí lak vyschnúť a vytvrdnúť – proces, ktorý môže trvať týždne – predtým, ako sa obrúsi, aby bol povrch opravovanej nádoby rovnomerný a hladký. Nakoniec majster pretrie lakované švy zlatom. Je bežnou mylnou predstavou, že celý proces opravy sa robí so zlatom - je to naozaj len povrch. Občas sa pri oprave používa z estetických dôvodov aj striebro, ale zlato sa dlho preferovalo, pretože neoxiduje a je bezpečné pre potraviny.

Jednoduchá oprava zvyčajne trvá mesiac od začiatku do konca, zatiaľ čo zložitejšie reštaurátorské práce si môžu vyžadovať aj dva mesiace.
V súčasnosti je na trhu dostupných viacero setov kintsugi, ktorými si môžete opraviť rozbité predmety v pohodlí domova. Ak sa vám ale rozbije len kvetináč alebo miska, ktorú nepoužívate na jedlo, môžete si proces kintsugi aj trochu zjednodušiť. Zlomené kúsky môžete jednoducho zlepiť sekundovým lepidlom a následne tieto časti pretrite zlatou farbou.

Kintsugi dnes

Medzinárodný dosah kintsugi je novodobým fenoménom. Historicky sa táto metóda praktizovala iba v Japonsku, hoci sa táto technika používala aj na keramiku, dovážanú z iných častí Ázie, najmä z Číny a Kórey.

Mnohí umelci a remeselníci dnes – v Japonsku aj v zahraničí – naďalej udržiavajú túto starodávnu tradíciu pri živote. Umelci Tomomi Kamoshita a Yee Sookyung začlenili túto prax do svojho keramického umenia, zatiaľ čo Elisa Sheehan, Rachel Sussman a Tatiane Freitas vložili do tradičnej praxe svoje vlastné kreatívne predstavy tým, že nahradili keramiku nekonvenčnými a neočakávanými materiálmi.

Holandský umelec Brooke de Vries vytvára pomocou techniky kintsugi pozoruhodné sochy z fragmentovaných kusov keramiky. Jeho cieľom je zdôrazniť krásu, ktorá spočíva v nedokonalosti, čo veľmi dobre ladí s filozofiou kintsugi.

Technika kintsugi naznačuje veľa vecí. Rozbité predmety by sme nemali vyhadzovať. Keď sa predmet rozbije, neznamená to, že už nie je užitočný. Jeho úlomky a línie zlomu sa môžu stať cennými. Mali by sme sa snažiť veci opraviť, pretože niekedy tak získame ešte cennejšie predmety. Toto je podstata odolnosti. Každý z nás by mal hľadať spôsob, ako sa s traumatickými udalosťami vyrovnať pozitívnym spôsobom, poučiť sa z negatívnych skúseností, zobrať si z nich to najlepšie a presvedčiť sa, že práve tieto zážitky robia každého človeka jedinečným, vzácnym.

Prístup kintsugi využíva maximum z toho, čo už je, zdôrazňuje krásu toho, čo máme vrátane nedostatkov, namiesto toho, aby nás nechával večne sa snažiť o viac, iné, či lepšie.

Inými slovami, skúsenosti, ktoré máte a osoba, ktorou už ste, stačia. Príležitostne sa vám môže stať, že sa nalomíte a budete potrebovať opravu. A to je v poriadku. Realita je však najlepším a najhojnejším materiálom na planéte, ktorý je dostupný komukoľvek, prichádza zadarmo a všetci môžeme použiť to, čo už máme – vrátane našich nedostatkov – na to, aby sme boli ešte krajší.

Koniec koncov, naše „trhliny“ sú to, čo nám dáva charakter.