Nemecko chce mať doma viac zlata. Cez Atlantik povezie 300 ton

Nemecko sa chystá presunúť polovicu svojho zlata uloženého v New Yorku do trezorov Bundesbank vo Frankfurte. Celkom pôjde o 300 ton kovu. Ďalších 347 ton zlata chcú Nemci presunúť z Paríža, uviedol denník The New York Times.

Nemecké zlato sa v zahraničí ocitlo počas studenej vojny, kedy sa ich vtedajší západonemecké vláda snažila uložiť čo najďalej na západe pre prípad sovietskeho útoku. Dôvody pre uloženie časti jeho zlatých rezerv vo finančných centrách ako Londýn či New York však podľa newyorského denníka pretrvávajú. V prípade menovej krízy je vďaka tomu možno rýchlo umiestniť na trh pre obnovenie dôvery.

V New Yorku má Nemecko zlato uložené v tamojšej pobočke americkej centrálnej banky. Rovnako ako ďalšie krajiny, ktoré tam svoj žltý kov skladujú, za to nič neplatí. Američania sa domnievajú, že prítomnosť cudzích rezerv v podzemnom trezore newyorského Fedu podporuje status dolára ako svetovej rezervnej meny.

Nemci sa pre návrat zlata rozhodli po minuloročnej verejnej diskusii o rezervách a parlamentnom sporu o to, či Bundesbanka má o svojich rezervách v zahraničí skutočne prehľad a či ich má pod kontrolou. V Nemecku sa okrem iného objavili špekulácie, že jeho zlato v USA niekam zmizlo, alebo že je nahradila menej kvalitné zliatina.

Bundesbanka také špekulácie odmieta, ale verejnému tlaku nakoniec ustúpila. Presun zlata by chcela dokončiť do roku 2020. Podrobnosti o ňom nechce z bezpečnostných dôvodov prezrádzať. Carl-Ludwig Thiele z banky iba uviedol, že finančný ústav má s presunom veľkých súm skúsenosti.
Investori špekulujú, či si centrálne banky navzájom veria

Na finančných trhoch napriek tomu informácie o sťahovaní nemeckého zlata vyvolala pozornosť. "Centrálne banky si neverí?" spýtal sa napríklad na svojom účte na sociálnej sieti Twitter zakladateľ investičnej firmy Pimco William Gross.

Podľa Thieleho však nejde o nedôveru. "Nemáme pochybnosti o integrite iných centrálnych bánk. Nie sme si vedomí nejakých pochybenia," podotkol.

Nemecko po druhej svetovej vojne nemalo žiadne zlaté rezervy. Nacisti ich väčšinu použili na financovanie vojny. Väčšina zlata, ktoré neutratili, potom záhadne zmizla v povojnovom zmätku. Krajina však postupne nazhromaždila druhé najväčšie zlaté rezervy na svete.

Najviac zlata mala v roku 1968, a to štyri tisícky ton. Potom dôležitosť kovu zmenšil krach medzinárodného systému pevných výmenných kurzov. Teraz má Nemecko okolo 3 400 ton zlata. Z toho dve tretiny má uložené v zahraničí, okrem Francúzska a USA ešte v Británii. Po dokončení presunu zlatých rezerv v roku 2020 bude za hranicami Nemecka stále zhruba polovica jeho zlata.