Najznámejšie kliatby a nebezpečný zlatý dotyk

Nie ste poverčiví? Niektoré šperky priniesli svojim majiteľom toľko nešťastia, že možno aj vy zvážite či išlo o náhody, alebo boli naozaj prekliate. Pozrime sa na ne bližšie.

Zlatý dotyk kráľa Midasa

Začnime známou bájkou o kráľovi Midasovi. Tento panovník vládol v malej Ázii a keď sa k nemu jedného dňa zhodou okolností zatúlal satyr menom Silénos, verný spoločník boha vína Dionýza, Midas ho okamžite spoznal a rozhodol sa ho patrične pohostiť. Silénos mu za to sľúbil, že mu splní akékoľvek želanie. Midas dlho neváhal, a keďže bol posadnutý zlatom, želal si, aby sa všetko čoho sa chytí zmenilo na zlato.

Toto prianie mu bolo splnené a keď Midas premenil prvé predmety, ktorých sa dotkol na zlato, bol šťastím celý bez seba. Netrvalo však dlho a Midas vyhladol, keď sa však pokúsil vziať si jablko, okamžite sa zmenilo na zlato a hladný kráľ pochopil, že asi spravil chybu. Skúsil sa najesť pomocou vidličky, ktorá tiež okamžite zmenila svoju podobu na zlatú, ale jedlo sa pri dotyku s jeho zubmi taktiež premenilo. Midas bol zúfalý, pretože vedel, že bez jedla dlho neprežije. Keď si uvedomil nerozvážnosť svojho želania, rozplakal sa. Utíšiť ho prišla jeho dcéra, no tá sa po objatí takisto premenila na zlatú sochu.

Prsteň Andvaranaut

V severskej mytológii je Andvaranaut (Andvariho dar, podľa mena prvého vlastníka – Andvariho), čarovný prsteň, ktorý by mohol pomôcť pri hľadaní zdrojov zlata. Legenda o tomto prsteni je predlohou opery Richarda Wagnera Prsteň Nibelungov a považuje sa aj za inšpiráciu príbehov od J.R.R. Tolkiena - Pán Prsteňov.

Zlomyseľný boh Loki ukradol Andvariho poklad a prsteň. Andvari z pomsty prsteň preklial, aby priniesol nešťastie a skazu tomu, kto ho vlastnil. Loki sa rýchlo prekliateho šperku zbavil a daroval ho Hreiðmarrovi, kráľovi trpaslíkov, ako náhradu za to, že neúmyselne zabil Hreiðmarrovho syna Ótra. Ótrov brat Fáfnir potom zavraždil Hreiðmarra, vzal prsteň a zmenil sa na draka, ktorý ho strážil. Siegfried neskôr zabil Fáfnira a dal Andvaranaut Brünnhilde. Kráľovná Grimhilde potom zmanipulovala Siegfrieda a Brünnhilde, aby si vzali jej deti, čím do svojej rodiny vniesla Andvaranautrovu kliatbu.

Príbeh o prsteni má veľa verzií, v jednej z nich si Siegfriedova žena Gurun vezme za muža Atillu Húna a prsteň prinesie pád jeho ríše.

Táto 112-karátová nádhera bola nájdená v Indii, kde ju v roku 1600 údajne ukradli z hlavy sošky idolu a kňazi chrámu, kde bola modla umiestnená, kameň prekliali. Následne ho kúpil obchodný cestujúci menom Jean Baptiste Tavernier a okamžite usúdil, že tento klenot je určený pre kráľov. Dostal sa tak do rúk francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., kde ho nosili princezná de Lamballe (Maria Tereza Luiza Savojská) a Mária Antoinetta, ktoré boli neskôr spolu s Ľudovítom sťaté počas Francúzskej revolúcie.

Uprostred všetkého chaosu počas revolúcie bol drahokam ukradnutý, až kým sa znova neobjavil v roku 1839 v katalógu Henryho Philippa Hopea, v ktorom však chýbala akákoľvek zmienka o jeho pôvode. Mnohí verili, že toho, kto je držiteľom tohto modrého diamantu, čaká hrozná smrť, no keď si klenot našiel cestu do rúk istej Evalyn Walsh McLeanovej, tá tieto obavy nezdieľala. Kým bol diamant v jej vlastníctve, jej najmladší syn zomrel pri autonehode, jej dcéra si vzala život a jej manžel bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Po týchto nešťastných udalostiach tak zmenila názor a napokon bola presvedčená, že diamant bol skutočne prekliaty.

Šperk predala a nakoniec skončil v Smithsonian Institution, ktorá ho vystavuje v jej Natural History Museum dodnes.

Dillísky modrý zafír

Drahokam v skutočnosti nie je zafír, ale ametyst. Pôvodne bol ukradnutý z chrámu boha Indru, hinduistického boha vojny a počasia, a do Anglicka ho odviezol bengálsky jazdec, plukovník W. Ferris.

Najznámejším majiteľom šperku bol anglický polyhistor Edward Heron-Allen, ktorý tvrdil, že ametyst bol „veľmi prekliaty“. Pri mnohých príležitostiach sa pokúšal kameňa zbaviť a chcel ho viackrát darovať blízkym priateľom, no tí mu kameň vrátili, hneď ako ich postihlo vlastné nešťastie. V jednom prípade bola obdarovaná speváčka, ktorá po prijatí kameňa stratila hlas. Raz ho Heron-Allen dokonca hodil do Regentského kanála, len aby sa mu vrátil o tri mesiace neskôr, keď mu ho pouličný obchodník vrátil po tom, čo ho kúpil od bagristu.

Edward zo strachu, že to ovplyvní narodenie jeho dcéry, zamkol kameň do krabice a nechal bankárovi pokyny, aby ho neotváral skôr ako tri roky po jeho smrti. Jeho dcéra potom darovala ametyst Prírodovednému múzeu v Londýne, kde sa v krabici našiel rukou písaný odkaz od jej otca, ktorý čitateľa varoval pred prekliatou históriou ametystu.

Rubín čierneho princa 

Podobne ako dillíský purpurový zafír, tento rubín vôbec nie je rubín. Ide o 170-karátový kabošonový spinel, o ktorom sa podľa Amerického gemologického inštitútu (GIA) predpokladá, že bol vyťažený v horách Afganistanu.

Legenda hovorí, že ho ukradol don Pedro Krutý zo Seville a jeho pôvodného majiteľa, maorského princa Abu Sai’da dobodal na smrť. A tak sa zrodila kliatba. O drahokame sa hovorilo, že prináša smolu a predčasnú smrť všetkým, ktorí sa ho dotknú.

Spinel si našiel cestu k Edwardovi z Woodstocku, známemu ako „Čierny princ“, ktorý bol známy svojimi víťazstvami na bojiskách počas storočnej vojny. Čierny princ však zomrel na pomalú chorobu skôr, ako by mohol zdediť anglický trón, a nechal rubín svojmu synovi Richardovi II.

Richard II sa nakoniec stal kráľom, ale bol zavraždený vo veku 21 rokov Henrichom IV. Bolinbrokeom. Krátko po nástupe na trón kráľ Henrich IV. Bolinbroke zomrel na pomalú chorobu a jeho syn Henrich V. zdedil trón a rubín čierneho princa.

Čierny Orlovovej diamant 

Tento kameň označovaný aj ako "Oko Brahmu" bol údajne ukradnutý z jedného z očí sochy hinduistického boha Brahmu v Puttučéri. Čo by vysvetľovalo prekliatie a množstvo samovrážd, ktoré nasledovali majiteľov tohto čierneho diamantu.

J.W. Paris, ktorý drahokam priniesol do USA, ukončil svoj život skokom z mrakodrapu v New Yorku. Ďalšími majiteľmi boli dve ruské princezné, Nadia Vyegin-Orlovova (podľa ktorej sa kameň nazýva) a Leonila Galitsine-Bariatinska, ktoré obe spáchali samovraždu, pár mesiacov po sebe, taktiež skokom z budov, tentoraz v Ríme .

Diamant neskôr kúpil Charles F. Winson a rozrezal ho na tri kusy v snahe kliatbu prelomiť. Pravdepodobne bol úspešný, pretože žiadne ďalšie incidenty spojené s kliatbou nie sú známe.

Diamant Sancy 

Diamant žltkastej farby má 55,23 karátov a hovorí sa, že je jedným z najväčších diamantov, ktoré sa dajú vybrúsiť so symetrickými fazetami.

Odhadovaná hodnota tohto drahokamu je 7 miliónov dolárov. Koncom 15. storočia patril Karolovi Smelému, vojvodovi z Burgundska. Kameň nebol vždy vnímaný ako prekliaty, kedysi sa nosil ako talizman pre šťastie. Za takýto talizman ho považoval aj sám Karol, no jemu šťastie nepriniesol, keď počas bitky pri mestečku Neuss padol v boji. Po jeho smrti sa kameň dedil v jeho kráľovskej línii, avšak všetkých dedičov čakal predčasný koniec.

Ďalšieho kráľa, Karola I., popravili jeho vlastní krajania v roku 1649. A všetci vieme, čo sa stalo Ľudovítovi XVI. a jeho manželke Márii Antoinette, ktorí boli v čase ich smrti tiež vlastníkmi diamantu Sancy.

V dnešnej dobe je diamant vystavený pre verejnosť v múzeu Louvre.

Diamant Regent 

Regent bol, ako mnohé iné slávne diamanty, objavený neznámym otrokom, ktorý kopal v Kollurových baniach v Indii koncom 17. storočia. Tento kameň mal neuveriteľných vyše 400 karátov, ktoré chcel údajne otrok prepašovať v otvorenej rane, ktorú mal na nohe. To sa mu však, z pochopiteľných dôvodov nepodarilo a kameň, ktorý mohol zaručiť jeho slobodu, našli.

Anglický námorný kapitán, ktorý objavil diamant v otrokovej nohe, ho nechal zabiť a diamant skonfiškoval. Predal ho napokon indickému obchodníkovi, ktorý ho neskôr odovzdal do rúk kráľovskej rodiny. Kameň bol zredukovaný na 146 karátov a v tejto podobe bol zaslaný ruskému cárovi Petrovi Veľkému.

Diamant sa nakoniec dostal do starostlivosti Napoleona Bonaparte, ktorý ho vložil do rukoväte svojho meča. Odkedy bol objavený, bol prítomný pri pomerne veľkom množstve násilia a vrážd. Kráľovskí príslušníci, ktorí ho vlastnili, ako Ľudovít XVI., Ľudovít VIII. a Karol X., boli buď popravení, vyhnaní alebo abdikovali zo svojich trónov.

Dnes je zasadený do gréckeho diadému navrhnutého pre cisárovnú Eugeniu. Pre verejnosť zostáva prístupný vo francúzskej kráľovskej pokladnici v Louvri, kde je vystavený od roku 1887.

Perla Peregrina 

Perla, ktorá mala, podobne ako všetky perly, symbolizovať čistotu a panenstvo, nakoniec znamenala stratenú lásku. Po tom, čo otrok objavil gigantickú perlu v tvare hrušky, bola odovzdaná španielskemu kráľovi Filipovi II. Ten ju potom daroval krvavej Mary Tudorovej ako predsvadobný dar. Mary bola zaľúbená do svojho manžela Filipa, no ten jej lásku neopätoval. Štyri roky po svadbe ju Filip opustil.

Filip sa perlu potom pokúsil odovzdať Máriinej nástupkyni Alžbete I., ktorá kameň prijala, no neskôr odmietla Filipovu ruku. Perlu mu však vrátila, no vzťahy medzi mocnosťami sa zhoršili. Vyústilo to až do bitky v roku 1588, keď Briti dobyli španielsku armádu.

Po Filipovej smrti zostal kameň v rukách španielskeho dvora viac ako dve storočia. Perla putovala po rôznych majiteľoch a niekoľkokrát sa považovala za stratenú. V roku 1969 ju kúpil Richard Burton za 37 000 dolárov, rozhodnutý darovať ju Elizabeth Taylor. Ako dobre vieme, ani tento prominentný pár nemal v láske šťastie. Žeby to mala na svedomí kliatba?

Kliatba kráľa Tutanchámona 

V roku 1922 anglický bádateľ Howard Carter viedol expedíciu, v ktorej objavil hrobku staroegyptského kráľa Tutanchamona, spolu s veľkým bohatstvom, ktoré ukrývala. Po otvorení hrobky sa však v životoch zúčastnených na výprave začali diať zvláštne a nepríjemné udalosti. Niektorí veria, že na hrobke kráľa Tutanchámona bol nápis „Smrť prichádza na krídlach k tomu, kto vstúpi do hrobky faraóna“, ktorý uvalil kliatbu na každého, kto narušil miesto jeho posledného odpočinku.

Zaujímavý je najmä príbeh lorda Carnarvona, ktorý sa expedície tiež zúčastnil. Údajne presne vo chvíli, keď Carnarvon zomrel, pravdepodobne na zápal pľúc spôsobený uštipnutím komára, v Káhire záhadne zhasli všetky svetlá a v Anglicku, domove grófa, zomrel Carnarvonov pes. Okrem toho zomrelo aj niekoľko ďalších ľudí zapojených do expedície, vrátane Carterovho asistenta, otca jeho asistenta a niektorých Carterových príbuzných. Zdá sa však, že Carter sám kliatbe unikol.