Drahé kovy: Zlato a jeho históriaDrahé kovy: Zlato a jeho história

Drahé kovy, ako zlato, boli známe už v dávnovekých časoch a boli súčasťou každodenného života jednotlivých kmeňov a národov. Okrem ich hodnotnejšej stránky, keď boli používané na ozdoby a šperky, boli taktiež hodnotným platidlom a kovmi, ktoré mali svoje opodstatnené využitie v každodennom živote.

Zlato

V Mendelejevovej tabuľke chemických prvkov má zlato chemickú značku Au. Hustota zlata je 19,3 kg/dm3 a teplota, pri ktorej sa zlato taví, je na úrovni 1063 °C.

V dnešnej dobe poznáme niekoľko typov zlata, no najznámejšie je zlato žltej farby s kovovým leskom. V šperkárstve sa využíva bežne aj biele zlato a ružové zlato.

V surovom stave sa zlato vyskytuje najčastejšie v podobe šupiniek a zrniek, no nájdu sa aj ťažobné rudy, ktoré sú popretkávané jemnými žilkami, ktoré zlato, spolu s ostatnými kovmi, obsahujú vo zvýšenej miere. Najčastejšie zlato nájdeme v kremenných rudách, alebo v naplaveninách zvetraných, zlatonosných rúd.

Hodruša Hámre zlatonosná baňa Rozália

Ak sa pozrieme do histórie, zlato bolo známe už v dávnovekých časoch a najznámejším náleziskom, už 5000 rokov pred našim letopočtom, boli krajiny ako India, neskôr Babylon a Perzia (dnešné územie Iraku, Iránu a Afganistanu).

Zlato bolo súčasťou aj Egypta, kde sa ťažilo v časti Núbia. Vyskytovalo sa aj v takých ríšach ako bola Fenícia, neskôr Rím a Grécko.

Veľmi známou je "zlatá horúčka", ktorá vypukla počas 19. storočia v oblasti Aljaška, dnešné USA. Zaujímavosťou je, že Aljašku kúpili USA od Ruska, ktoré ju predalo za 3 milióny dolárov. V dobe "zlatej horúčky" sa objavili nové výnosné ložiská aj v oblasti južnej Afriky, Austrálie a aj na Sibíri.

Na našom území sú známe najmä ložiská v mestách Kremnica a Banská Štiavnica. Zlato sa ťažilo aj v širšom okolí týchto miest a to už od 8. storočia. Dnes ešte nájdete aktívnu ťažbu na našom území napríklad v obci Hodruša - Hámre.

Predpokladá sa, že v celej histórii ťaženia zlata sa vyťažilo približne 120 tisíc ton tohto vzácneho kovu. Realita však ukazuje, že v podstate rýdze zlato sa nepoužíva v bežnom živote, využívajú ho skôr v chemickom priemysle, v technických oblastiach, napríklad aj pri výrobe mobilných telefónov, tabletov, počítačov a inej elektroniky. Šperkárstvo pracuje najčastejšie s 18, 14 a najnovšie aj s 9-karátovým zlatom.


07.08.2013 |


Ďalšie články