Diadém - kráľovská ozdoba

Diadém je šperk, ktorý sa neprehliada. Zanechá dojem, vzbudzuje obdiv a spája sa so starými vznešenými rodmi. Jeho nosenie vyžaduje prípravu, no skúsiť to môže každá dáma.

Spoločensky najvyššie postavené osobnosti histórie i súčasnosti dávali vždy štatút vlastnej výnimočnosti rady najavo dekorovaním svojich čiel. Pre tento účel vznikol noblesný šperk zvaný diadém - korunka, ktorej žiarivá krása nenechávala nikoho na pochybách, že jej nositeľ(ka) je mimoriadne vznešenou osobou. Časom však aj táto, doslova kráľovská, módna záležitosť postupne prenikla i k obyčajným smrteľníkom a diadém, alebo tiež tiara, dnes skrášľuje nejednu nevestu, dámu na plese, či internetovú celebritu.

 

Čo je diadém

Výraz diadém má pôvod v gréčtine (diádēma) a označoval stuhu slúžiacu na zopnutie vlasov. Čo sa obyčajne pod týmto slovom myslí dnes je ornamentálny, bohato zdobený šperk mierne oválneho tvaru. Nosí sa na čele, spravidla pri špeciálnych príležitostiach (no nielen pri nich) a tradične býva spájaný s predstaviteľkami kráľovských rodov. Tiara je iné, viac-menej voľne zameniteľné, označenie tohto šperku.

Základom diadému je kovový rám, do ktorého sú zasadené šperkárske ornamenty. Rám je zľahka elastický, čo umožňuje jeho nenásilné roztiahnutie pri nasadzovaní na hlavu. Sofistikovanejšie diadémy majú nastaviteľnú pružnosť vhodnú pri častých zmenách účesu. Niektoré väčšie tiary, aby lepšie držali, môžu mať k rámu prirobené malé hrebienkovité upínacie prvky.

História

Prvé diadémy boli naozaj len zdobenými stuhami, zväzujúcimi vlasy antických panovníkov. Ich konce boli zviazané uzlom pod temenom hlavy a odtiaľ voľne padali až na ramená.

No dekorovanie hláv neprislúchalo v staroveku len kráľom a cisárom. Gréci si víťazov športových hier uctievali vavrínovými vencami a rímsky ľud triumfy svojich vojvodcov oceňoval dokonca vencami zlatými.

Aj najstaršie dekoratívne korunky boli zo zlata a antickí remeselníci ich dopĺňali drahými kameňmi a prepracovanými rytinami. Symbolizmus ornamentov bol religiózny a spájal pohanské motívy s témami raného kresťanstva.

Stredovek neprial ani prostým, odhaleným vlasom, nieto ešte ozdobám. Až v renesancii sa spoločenská morálka v tomto smere mierne uvoľnila, no návrat k starovekej estetike nastal až v napoleonských časoch. Sám veľký francúzsky dobyvateľ si na svoju korunováciu v roku 1804 nechal vyrobiť vavrínový veniec zo zlata. Bol mu však priťažký a šesť listov z neho preto muselo byť dodatočne odstránených.

Najdominantnejšou korunovanou hlavou 19. storočia sa ale stala anglická kráľovná Viktória. Emancipačný duch jej vlády sa prejavil vo všetkých sférach a neobišiel ani šperkárske remeslo – sama kráľovná vlastnila zbierku úžasných diadémov, ktorej rozširovaniu sa venovali nielen jej nasledovníčky na britskom tróne, ale aj viaceré ďalšie členky kráľovskej rodiny.

V 20. storočí už tiary zaznamenali hneď niekoľko vĺn popularity. Od secesie, cez Art Deco dvadsiatych rokov, Coco Chanel a Audrey Hepburn, až po éru punku a Madonny, všetky tieto prúdy, či módne ikony prijali diadém ako umeleckú výzvu a svojsky sa s ňou vysporiadali.

 

Druhy diadémov

Korunky do vlasov sa zvyknú, na základe určitých charakteristík, niekedy označovať viac špecifickými názvami.

Tiara – významovo najširší termín, zahŕňajúci všetky štýly kruhovitých ozdôb nosených na čele, či vrchnej časti hlavy.

Diadém – pôvodne ornamentálna stuha, neskôr sa postupne diadémom začali nazývať aj korunky – čelenky z drahých kovov a vzácnych kameňov. Dnes je pojem diadém rovnako rozšírený ako výraz tiara.

Prstenec – tiara, ktorá sa rozširuje po celom (alebo takmer celom) obvode hlavy.

Bandeau – menej výrazný užší ornament, ktorého profil sa nerozširuje. Nenápadný štýl čelovej tiary, populárny najmä v 20. storočí.

Kokoshnik – vysoký a výrazne zdobený diadém v tvare obráteného „V“, nosený na čele. Jeho predná časť býva vystlaná delikátnou textíliou. Pôvod má v tradičnom ruskom ľudovom kroji.

Chochol – ornament nosený presne v strede na vrchu hlavy, slúžil aj ako podstavec pre držanie chochola z pravých vtáčích pier. Perá neskôr nahradili výtvory šperkárov s rovnakým motívom.

Korunka – malá a jednoduchšia koruna, určená pre nižšie postavené dámy v kráľovských rodinách. Často vyrobená z pozláteného striebra, s počtom ornamentov určujúcim formálny titul danej dámy.

 

Etiketa

Na diadéme je niečo, čo podnecuje predstavivosť a navodzuje romantickú atmosféru prostredia vyššej spoločnosti. Pravidlá nosenia tohto šperku sa postupne menili, no v minulosti sa riadili veľmi striktným protokolom.

Nosenie tiary predpisovala viac vážnosť spoločenskej udalosti, ako postavenie dám, ktoré sa jej zúčastňovali - ak bola tiara vyžadovaná organizátorom, museli ju nosiť všetky dámy bez rozdielu. Takáto požiadavka bývala bežnou súčasťou pozvánok. Tiary museli spravidla nosiť dievčatá, či slobodné ženy a často bývali aj nutnosťou na verejných miestach, ako napríklad na báloch v sálach veľkých hotelov.

U panovníčok a vysokopostavených dám z kráľovských rodín tiary nikdy nenahrádzali oficiálne koruny, ktoré sa nosili len pri formálnych diplomatických príležitostiach.

Iný protokol vnímal dedenú tiaru v nevestinej rodine ako symbol, korunujúci romantický vzťah. Diadém pre nevestu bol nevyhnutným doplnkom svadobných šiat. Po svadbe sa už od mladomanželky očakávalo, že bude nosiť len manželove šperky. Tejto tradície sa pri svadbe držala aj princezná Diana.

 

 

Tipy na nosenie diadému

Protokol pojednával aj o tom, ako korunky správne nosiť. Povrch drahokamov mal byť v jednej rovine s tvárou, aby spoločne očarili každého, kto im stál zoči-voči. Niekedy to znamenalo, že tiara bola až v horizontálnej polohe v strede čela. Pri niektorých typoch korunky, prípadne pri príležitosti retro párty, je tento spôsob stále možné vyskúšať i dnes.

Moderný trend je pomerne odlišný, no nijako dámy neukracuje o možnosť obohatiť svoj zovňajšok o nádych exkluzivity. Korunka do vlasov sa nosí oveľa viac vzadu, jej konce vychádzajú spoza uší, pri pohľade zboku v približne 45 stupňovej línii.

Diadém vo vlasoch môže mať na jeho nositeľku aj pozitívny psychologický dopad – reálne predlžuje postavu (chrbtica je viac vystretá), upravuje držanie tela a dodáva povznášajúce pocity.

Dôležitými aspektmi nosenia korunky na hlave sú kvalita vlasov a prípravky použité na tvarovanie účesu. Vrstva laku a množstvo sponiek robia vlasy pevnejšími a tvarovateľnejšími pre potreby podpory váhy diadému. Prípravky dnes nahrádzajú prirodzené mazivo, ktoré sa vo vlasoch nachádzalo v obdobiach pred šampónom a aj preto je nosenie tiár o čosi náročnejšie.

Spodnú časť diadému obyčajne tvorí kovová nosná konštrukcia obalená v zamate. Farba tkaniny nesmie kontrastovať s odtieňom vlasov. Absolútnou katastrofou by bolo, ak by došlo k reakcii čo i len malého kúska kovu s prípravkom na vlasy. Mohlo by dôjsť k poškodeniu šperku, vlasov i pokožky.

Známe diadémy

Azda najznámejšou zbierkou koruniek pre kráľovné a princezné je britská kráľovská kolekcia. Okrem formálnych kráľovských korún, najslávnejšia z nich bola vyrobená pre kráľovnú Viktóriu a obsahuje diamant Koh-i-noor, obsahuje viacero nemenej pozoruhodných klenotov.

Scroll and Collet Spike tiara patrila pôvodne kráľovnej Mary a vyslúžila si prezývku „Granny’s tiara“ – tiara starej mamy. Mary ju dostala ako svadobný v roku 1911.

The Tear Drop tiara má pôvod v Rusku a charakterizujú ju delikátne visiace perly v tvare slzičiek. Zaujímavosťou je, že perly môžu byť vymenené za smaragdy.

Obľúbenou korunkou kráľovnej Matky bola Greville s nezameniteľnými tromi radmi diamantov, zoradených súmerne v šesťuholníkových očkách.

Pre svoju svadbu v roku 1947 zvolila súčasná britská kráľovná Alžbeta II. tiaru známu ako Fringe. Menšie, súmerné a dokonale zoradené, diamantové cípy jej dodávajú veľmi moderný vzhľad i napriek tomu, že sa jej vznik datuje až do roku 1919. V roku 1973 si táto tiara úlohu korunky pre nevestu zopakovala na hlave princeznej Anny.

Skvostný klenot z dielne Cartier preslávila vo svoj svadobný deň Kate Middleton. Korunka, vyvolávajúca efekt aureoly, bola zakúpená v roku 1936 Georgeom VI. pre kráľovnú Alžbetu I. (Matku). Pozostáva zo 16 ornamentálnych závitkov, ktoré zdobí neuveriteľných viac ako 1000 diamantov. U dám z rodiny britskej koruny je vo zvyku ukázať sa vo svadobnej korunke opäť na verejnosti. Kate tak ešte neurobila, zrejme preto, že o tento diadém je obrovský záujem medzi vystavovateľmi a návštevníkmi galérií.

Meghan Markle si pre svoj veľký deň vybrala tiaru v štýle bandeau, pôvodne patriacu kráľovnej Mary. Pred touto radostnou udalosťou sa The Queen Mary Diamond Bandeau neukázala na verejnosti na žiadnej vznešenej hlave dlhých 65 rokov. Centrálny diamantový ornament diadému je odnímateľný a použiteľný aj ako brošňa. Spodná časť korunky musela byť špeciálne obalená do čierneho zamatu, aby splynula s vlasmi Meghan.

Hoci svadobná korunka princeznej Diany nie je súčasťou kráľovskej zbierky, stále si zaslúži pozornosť. Spencer tiara bola v jej rodine po dlhé desaťročia a prešla viacerými premenami. Svoju terajšiu podobu nadobudla v roku 1930 a odvtedy ju s hrdosťou nosili všetky nevesty z rodu Spencerovcov. Diamanty sú na striebornom podklade majstrovsky usporiadané do florálnych tém.

V našich končinách v poslednom čase upútali pozornosť svadobné korunky Jasminy Alagič Vrbovskej. Boli dve a nevesta nosila jednu v zopnutých a druhú v rozpustených vlasoch.