Ako sa z minerálu stane drahokam?

Pod slovom drahokam si každý predstaví vzácny drahý kameň, ktorý je mimoriadne krásny, lesklý a púta svojimi farbami. Avšak, nie všetky minerály sú zároveň drahokamom alebo polodrahokamom. Ako sa z niektorých minerálov stali drahokamy? Kto určuje ich “cenu” a prečo sú také vzácne? 

Medzi základné charakteristické vlastnosti drahokamov patrí:

• Vzácnosť výskytu - v prírode sú veľmi zriedkavé, čo im dodáva na hodnote
• Kryštálová štruktúra - majú pravidelný geometrický tvar
• Tvrdosť - vyznačujú sa vysokou tvrdosťou podľa Mohsovej stupnice (7 a viac)
• Optické vlastnosti – sú priehľadné až priepustné pre svetlo, vykazujú charakteristický lesk a odtieň farby. Vzácnosťou je aj lúčová disperzia (dúhové farby)
• Chemická odolnosť - sú stabilné, odolávajú chemikáliám aj poveternostným vplyvom

Medzi najznámejšie drahokamy patria diamant, smaragd, akvamarín, rubín, zafír či opál. Ťažia sa napríklad v riečnych a morských náplavách, alebo sa získavajú priamo z materskej horniny. Tieto kamene sa následne upravujú brúsením a leštením. 

Najznámejšie drahokamy: TOP 5 drahokamov

Existujú desiatky svetoznámych drahokamov, no tie najznámejšie sú diamant, rubín, zafír, smaragd a alexandrit. Týchto 5 drahokamov patrí k tým najvzácnejším a najcennejším, ktoré gemologická obec všeobecne pokladá za skutočné drahokamy. Vďačia za to ojedinelému výskytu, nevídanej kráse, vysokej pevnosti a hodnoty. Aj v rámci týchto drahokamov existujú cennejšie a vzácnejšie varianty, ako napríklad červené rubíny, ale celkovo ide o najelitnejší zoznam drahokamov.

Vedeli ste?

Jednotka hmotnosti karát bola založená podľa hmotnosti semiačka stromu karob. Jeden karát bol pôvodne definovaný ako hmotnosť malých semiačok alebo semien tejto rastliny. Názov aj jednotka sa postupne štandardizovali predovšetkým vďaka benátskym obchodníkom a diamantovým brusičom. V roku 1907 bol karát medzinárodne stanovený ako presne 0,2 gramu (200 miligramov) na základe dohovoru v Paríži. Odvtedy je karát uznávanou a štandardizovanou jednotkou hmotnosti pre drahokamy a priemyselné diamanty. 

Jednou z nich je vzácnosť výskytu. Polodrahokamy sa vo všeobecnosti vyskytujú v prírode oveľa častejšie ako tie najtypickejšie drahokamy. Príkladmi polodrahokamov sú ametyst, citrín, achát, kremeň alebo tyrkys. S väčšou dostupnosťou v prírode súvisí aj nižšia cena oproti “skutočným” drahokamom. Aj napriek tomu môžu ceny špičkových polodrahokamov dosahovať aj tisícky eur za karát, no vo všeobecnosti sú oveľa lacnejšie ako diamanty, rubíny, či zafíry porovnateľnej veľkosti a kvality.

Označenie “polo” teda súvisí s tým, že ide o kameň, ktorý nemá až takú vysokú hodnotu ako najvzácnejšie drahokamy, ale aj napriek tomu, nie sú ani zďaleka bezcenné. V klenotníctve aj vo svete módy sú vďaka svojim farbám a variáciám atraktívne a veľmi žiadané.

V niektorých prípadoch je ťažké presne vymedziť, ktoré kamene sú už drahokamami, a ktoré polodrahokamami, pretože toto rozdelenie nie je úplne jasné a do značnej miery závisí od subjektívnych kritérií ako vzácnosť, cena či kvalita kameňa.

Ametyst je pravdepodobne jedným z najznámejších polodrahokamov vďaka jeho charakteristickej fialovej farbe. Na rozdiel od mnohých drahokamov je ametyst ľahšie dostupný vo väčších veľkostiach a vďaka čomu sú aj väčšie kamene cenovo pomerne dostupné.

Akvamarín je cenený pre svoju nádhernú modrú farbu, ktorá pripomína oceán a patrí medzi drahšie polodrahokamy na svete. Pochádza najmä z Brazílie.

Citrín sa vyznačuje žiarivou žltou až oranžovou farbou, ktorá pripomína slnečné lúče a je vnímaný ako kameň optimizmu. Jeho sfarbenie je spôsobené prítomnosťou stopových prvkov železa.

Ruženín je ružová odroda kremeňa, ktorá sa často používa v šperkárstve.

Tigrie oko je odroda kremeňa vyznačujúca sa krásnym hodvábnym leskom a originálnym vzorom. Drahšie a vzácnejšie sú modré tigrie oká.

Chalcedón zahŕňa rôzne varianty s pestrými farebnými prejavmi. Je to mikrokryštalická odroda kremeňa s rôznymi farebným prejavmi podľa prímesí. Býva poloskalený ale aj priehľadný.

Granáty sa vyskytujú v rôznych farebných odtieňoch od červenej, cez žltú, až po zelenú. Charakterizuje ich vysoká hustota a tvrdosť.

Tyrkys, minerál múdrosti, nájdete v odtieňoch modrej až čiernej farby s krásnymi žilkami. Je to relatívne mäkký opálový drahokam.

Jadeit je veľmi obľúbeným zeleným drahokamom, najmä v ázijskej kultúre. Jeho vysoká hustota a lesk ho robia atraktívnym pre výrobu šperkov.

A nakoniec topás. Je to kruhovitý žltkastý až hnedý alebo modrý drahokam zo skupiny kremičitanov s vysokým leskom. Vzhľadom na svoju tvrdosť a priehľadnosť patrí medzi obľúbené a cenovo prístupnejšie drahokamy na šperky.

Kam patrí perla, a prečo je iná ako ostatné drahokamy?

Perla je jedným z najstarších a najpozoruhodnejších drahokamov na svete. Patrí k drahokamom, aj keď má určité odlišnosti od tradičných drahokamov minerálneho pôvodu. Perla je tvorená v ustriciach a v prírode sa vyskytuje len veľmi vzácne. Zároveň ide o jediný drahokam, ktorý je vytvorený živočíchom.

Prírodné polodrahokamy sú výlučne prírodného pôvodu, čiže vytvorené geologickými procesmi v zemskej kôre, bez ľudského zásahu. Majú samozrejme najvyššiu hodnotu a cenu.

Syntetické polodrahokamy sú vytvorené umelým spôsobom v laboratórnych podmienkach, pričom majú identickú chemickú štruktúru a vlastnosti ako prírodné kamene. Vyrábajú sa za účelom napodobniť vzácne prírodné drahokamy, napr. lab-grow diamanty, syntetické rubíny, zafíry, smaragdy. Majú nižšiu hodnotu ako prírodné kamene, ale na pohľad ich odlíšite len veľmi ťažko.

Simulované polodrahokamy (tzv. simulanty) sú umelo vyrobené imitácie. Nemajú rovnakú štruktúru ani vlastnosti ako prírodné drahokamy, ktoré napodobňujú. Príkladom sú sklenené alebo plastové výrobky. Majú nízku hodnotu a slúžia ako lacné náhrady skutočných kameňov.

Ak by sme to mali zhrnúť, prírodné polodrahokamy sú pravé, syntetické majú rovnakú štruktúru ako prírodné, ale laboratórny pôvod a simulované polodrahokamy sú len imitáciou bez skutočnej vnútornej hodnoty.