28 faktov o diamantoch, ktoré ste určite nevedeli

Prečítajte si zaujímavosti o pôvode a vlastnostiach diamantov, ich histórii i pozadí obchodovania s nimi.

Ľudia v starovekom Grécku údajne verili, že diamanty sú slzami bohov, ktoré spadli na Zem. Azda si práve takouto spojitosťou s nadprirodzenými silami vysvetľovali nezvyčajnú tvrdosť tohto skvostného nerastu. V gréčtine má pôvod i jeho pomenovanie, odvodené od výrazu adamao – „skrotím“, či „podrobím si“, ktorý rovnako vyzdvihuje práve, pre diamant tak charakteristickú, tvrdosť.

Moderná doba má, samozrejme, menej poetické vysvetlenia. No že ide svojim spôsobom o zázrak neživej prírody sa dá i dnes poprieť len ťažko. Ak sa i vy chcete dozvedieť o diamantoch viac, ste na správnom mieste.

Vznik a vlastnosti

Vek planéty Zem sa odhaduje na 4,5 miliardy rokov a najstaršie z diamantov sú pravdepodobne staré až 3,3 miliardy rokov. Sformovali sa približne 150 – 200 km pod zemským povrchom. Tu, za pôsobenia vysokých teplôt a tlaku, tekutá hmota obsahujúca uhlík roztavila minerály a nahradila ich diamantmi. Tie sa potom bližšie k zemskému povrchu dostali vďaka erupciám sopečnej horniny zvanej kimberlit.
Hmotnosť diamantu sa určuje v jednotke zvanej carat (zn. ct). Jej názov je odvodený od stromu Ceratonia siliqua (Rohovník obyčajný), ktorého semiačka sa historicky používali v klenotníctve, lebo sa verilo, že majú relatívne konštantnú hmotnosť. Dnes je hmotnosť 1 ct pevne určená a zodpovedá 0,2 gramu.
Diamanty sú vyrobené z jedného prvku - sú takmer 100% uhlíkom.

Diamant usadený v kimberlite.
Slovo diamant pochádza z gréckeho slova "adamas", čo znamená neporaziteľný alebo nezničiteľný.
Na získanie 1 ct diamantov je nutné vyťažiť 250 ton zeminy. Najhlbšie bane sa nachádzajú v afrických krajinách a Rusku a niektoré vedú do hĺbky až viac ako 500 metrov pod zemský povrch.
Najväčším nájdeným diamantom bol Cullinan, objavený v juhoafrickej Pretórii. Vážil 3106 ct a meno dostal po majiteľovi bane, z ktorej pochádza.
Farebne nie sú diamanty ani zďaleka limitované na priezračnú bielu, či jej odtiene. Objavujú sa vo všemožných modifikáciách celej farebnej škály. Najvzácnejšími sú diamanty červené.
Diamant má najvyššiu tvrdosť zo všetkých prírodných materiálov. V praxi to znamená, že jeho povrch možno poškriabať len iným diamantom, a preto je taký obľúbený v šperkárstve. Nie je však nezničiteľný. Má len priemernú krehkosť, možno ho rozbiť kladivom a horí pri teplote 800 °C, čo pri intenzívnejších požiaroch nie je vôbec extrém.
Až 80 % sa ďalej využíva v priemysle, a to najmä na rezanie, vŕtanie, brúsenie a leštenie. Fascinujúcejšia je ich aplikácia na zdravotné a kozmetické účely. Napríklad celebrita Kim Kardashian mala v svadobný deň na pokožke vrstvu tónovacieho spreja obsahujúceho diamantový prach.
Prvá zmienka o diamantovom zásnubnom prsteni pochádza z roku 1477, kedy arcivojvoda Maximilián Habsburský daroval svojej nastávajúcej žene Márii Burgundskej zlatý prsteň s písmenom M vyskladaný diamantmi.

Ťažba a obchod

Prvá ťažba diamantov sa datuje 800 až 600 rokov p.n.l. v Indii. Viaceré náleziská v povodí rieky Krišna sú funkčné dodnes. Najznámejšou z tamojších baní je Kollur v oblasti Golkonda, ktorá dala svetu preslávený diamant Modrý Tavernier. Medzi ďalšie, o ktorých sa domnievame, že pochádzajú z rovnakého zdroja, patrí Koh-i-noor, Wittelsbach-Graff,Orlov,či Daria-i-Noor.

Diamantová baňa Mirny

Kedysi najväčšia diamantová baňa na svete v Rusku – baňa Mirny.

Koncern De Beers bol v minulosti dlhodobo synonymom pre ťažbu a dodávku surových diamantov. Jeho monopolné postavenie na trhu síce v posledných desaťročiach slabne, stále však má kontrolu nad takmer 35 % produkcie. Okrem ťažby sa koncentruje aj na predaj konečným spotrebiteľom a zvyk darovať zásnubný diamantový prsteň je do veľkej miery výsledkom práve marketingovej kampane De Beers.
Diamanty sa ťažia v 25 krajinách sveta, ale konzistentná produkcia je len v siedmych z nich. Najväčšími producentmi sú Rusko, Botswana a Kanada.
Napriek všeobecnej mienke, že diamanty sú zriedkavosťou, v ekonomickom zmysle to nie je celkom tak. Ich ponuka je do určitej miery umelo obmedzovaná pár veľkými hráčmi na trhu, ako je De Beers. Mnoho, podľa niektorých odhadov rádovo milióny, diamantov odpočíva v trezoroch. Dodávatelia tak získavajú silnú kontrolu nad ich cenou
Cena diamantov dlhodobo stagnuje. V porovnaní s drahými kovmi, zlatom a striebrom, sú najhoršou investíciou.

Mýty

Ani pri pomerne silnej cenovej manipulácii nie sú diamanty najdrahšími z drahokamov. V cene za carat ich predčil zafír, alexandrit i musgravit.
Označovať nezvyčajné nerasty ako „vzácne“ a „drahé“ je dnes do veľkej miery prežitkom. V minulosti slúžili ako indikátory hodnoty, a hoci tieto termíny stále pretrvávajú v marketingu, odborníci ich zavrhujú. Ani diamanty nie sú práve „vzácne“ a vysoké ceny sú typické len pre kusy najvyššieho stupňa kvality.
Obchodovanie s diamantmi takisto nepredstavuje veľmi lukratívny obchod. Marža je obvykle len do 5 %, čo je v porovnaní s inými odvetviami relatívne málo.
Refraktívny index (RI) je jednotkou, ktorá vyjadruje koľko svetla sa odrazí od povrchu drahokamu späť k pozorovateľovi. I napriek rozšírenej predstave o ich žiarivosti, ani tu diamantom nepatrí prvenstvo. Existuje okolo 15 drahokamov s RI vyšším, ako majú diamanty.
Podobne je to aj s rozptylom svetla, čiže jeho rozkladom na farby dúhy. Hoci majú diamanty často prívlastok „ohnivý“, medzi drahokamami sú len priemerom.

Diamant

Slávne diamanty

Diamant Nádeje vznikol zrezaním a vybrúsením diamantu Modrý Tavernier pôvodom z Indie. Patril francúzskemu kráľovi Luisovi pätnástemu, neskôr ho ukradli a objavil sa v rodine anglického obchodníka menom Hope (odtiaľ je “nádej” v jeho názve). Má 45,52 ct a hodnotu nad 200 miliónov dolárov.
Strýko Sam je najväčším diamantom objaveným v USA a to v jedinej bani na svete otvorenej verejnosti - The Crater of Diamonds State Park v Arkansase. Kopať v nej môže každý a dodnes sa tam našlo viac ako 70 tisíc kusov. Strýko Sam má 40,23 ct.
Už spomínaný Cullinan bol najväčším známym diamantom. Rozrezali ho na množstvo menších kúskov a 9 z nich je spätých s britskou korunou. Dva veľké Cullinan I a Cullinan II sú súčasťou slávnych korunovačných klenotov a zvyšných 7 patrí kráľovskej rodine.
Wittelsbach-Graff mal pôvodne 31,06 ct, no potom, ako ho v roku 2008 kúpil známy klenotník Graff, nechal ho upraviť, aby opravil údajné nedokonalosti. Diamant nádhernej hlbokomodrej farby tým stratil 4 ct váhy a Graffov krok bol kritizovaný ako kontroverzný.
Nevyčísliteľne najcennejší diamant na svete. Zasadený priamo v strede kráľovskej koruny, Koh-i-noor (105,6 karátov) tvorí taktiež jednu z dominánt britských korunovačných klenotov. V preklade znamená "hora svetla" v perzskom jazyku. Získala ho legendárna kráľovná Viktória a bol veľkou atrakciou priemyselnej výstavy v roku 1851 v londýnskom Hyde Parku. Jeho váha je 105,6 ct. Presná hodnota diamantu Koh-i-Noor nie je známa, ale odhaduje sa približne na 1 miliardu eur.
Orlov (niekedy aj Orloff) pochádza z Indie a nachádza sa v moskovskom Kremli. Podľa jednej verzie jeho príbehu ho údajný majiteľ, gróf Orlov, venoval Kataríne Veľkej, ku ktorej prechovával hlboké city. Výskum však ukázal, že išlo o fabrikáciu. Katarína diamant sama kúpila a aby zahmlila fakt, že to bolo za štátne peniaze, vymyslela si príbeh s grófom Orlovom.
Žltý diamant Tiffany, to je 287,42 ct tmavožltej nádhery, patriacej známej luxusnej značke. Údajne ho nosili iba dve ženy – manželka amerického diplomata Sheldona Whitehousea na bále v roku 1957 a Audrey Hepburnová v roku 1961 na promo fotografiách k filmu Raňajky u Tiffanyho.
Storočný diamant bol rezaný v špeciálne pre túto príležitosť vytvorenom laboratóriu De Beers v Johannesburgu. Len delikátne orezanie miniatúrnych praskliniek trvalo 154 dní, prechodná forma mala tvar vajca a neskôr bola modifikovaná do kontúr tvaru srdca, no bez záhybov smerom dovnútra. Váha 273,85 ct, cena 90 miliónov dolárov, majiteľ neznámy.